Si kameň, tvrdý
a bezcitný k tomu.
Si skala, pevná
a plač, ten nepoznáš.
Na jednom mieste ako skla
utekáš, no bez pohybu.
Bez pohybu nôh či pier.
Hýbať sa nedokážeš.
Nedokážeš to povedať
no, chceš to vysloviť.
Ako kameň si
a k tomu pyšný páv.
Hrdo stojíš na mieste jednom
už ani len nežmurkneš.
Vyzeráš tak neskutočne smelo,
len škoda, že si taký sám.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
