Maska na tvári nasadená už dávno je
s ňou sa mi totiž'dobre' smeje.
Maska plná pretvárky len klamstvom srší,
a ty si nevieš predstaviť ako ma to strašne mučí.
Nie je možné ju dole zložiť,
pretože sa bojím, že ma vysmeješ.
Tak sa tvárim povýšene,
len aby moje vnútro nebolo otvorené.
Tak sa tvárim ako socha z ľadu,
len aby som sa vyhýbala tomu radu.
Maska na tvári nasadená už dávno je,
mám silný pocit, že ma ochraňuje.
Chcem sa jej zbaviť, no zároveň nechať si ju,
len aby som nestratila svoju 'oporu.'
Neviem ako zložiť si ju,
aj keby sa snažím veľmi.
Nechcem odhaliť slabiny moje
a práve pre to asi nosím ju.
Maska na tvári nasadená mi zložiť nejde
a neskutočne ma to serie.
A tak tvárim sa ako socha bez citu
pretože nerozumiem tomuto svetu.
Maska je prilepená ku mne
a nie každý nahliadne aj pod ňu.
Maska nasadená už dávno je
a ja len dúfam, že ma do pekla nezavedie.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
