Ako vánok jemný sa líca môjho dotkol
a nie, a nie opustiť ma.
Život môj dočasne iný pocit premohol,
ktorého zbaviť sa, ja nehodlám.
Sloboda, tá je zriedkavá
a len málo koho navštívi.
Slobodné myslenie, však každý má,
no, nevyužité nič nezmení.
Strach je v každom z nás
má za úlohu ľudí miasť.
Pocit slobody od seba odháňať
a tváriť, sa že sloboda je vec zlá.
Pocit slobody je oslobodzujúci
a nie je správne ho nemať.
Na čo pravidlami sa riadiť,
keď slobodní môžme byť?
Že vraj zlé je, ak sme iní,
a nesmieme byť odlišní,
čo však, ak ma pocit slobody navštívil
a ja nehodlám ho opustiť?
Človek s krídlami, slobode dovolil vôjsť
a život svoj zmeniť.
Ja bez krídel, len s mysľou mojou,
dúfam, že som sa dobre rozhodla
a slobode som tiež dovoliť vošla.
Som iná ako ostatní,
Som slobodná a pravidlá nepoznám,
no spoznať ich ma ani neláka.
Ako vánok jemný sa líca môjho dotkol
a nie, a nie opustiť ma.
Môj život zrazu zmenení bol
a ja som rada, že sa ma ten pocit dotkol.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
