Letí si tak ľahko na zem
už bez života a žitia.
Ľahko však mení smer
vďaka tomu, že fúka.
Letí si tak ľahko na zem
a tam už definitívne umrie.
Vidí len jeden kmeň
a na ňom pár listov, svojich bratov, tiež.
Zažíva svoj sen
a život iný, neželá si.
Vie, že nečaká ho iné nič,
ako umrieť len.
Zažíva to, čo jeho druh
a nezostáva mu veľa sĺnk.
Vie, že nečaká ho iné nič,
ako umrieť a opustiť to tu.
Opusť túto skazenú Zem.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
