Viečko, oka modrého, únavou žmurká,
ruka k telu ležiacemu padá,
pred sebou len čierno-biely sen
a nádej plná svetla svitá.
V tichosti padá priepasťou jednofarebnej dúhy.
Ona vie presne po čom túži.
Pred sebou len čierno-biely sen
a nádej plná svetla svitá.
Modré oči pokojne spia
a až ráno sa zo sna prebudia.
Nádej v mysli jej svitla,
medzi tým ako zaspala.
Sny sa jej raz skutočné stanú
a v mysli jej nezostárnú.
Pred sebou dúhový sen má
a nádej plná svetla už je tu.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
