Ulice zrazu tma pohltila.
Nočná temrava, ktorá všetko ničí,
temnota, ktorá si všetko prisvojila
a temnosť, ktorá tak rada život vôkol seba mučí.
Úzka ulička zrazu zlobou srší
a pekelný havran okolo nej krúži.
Tá širšia je však plná života,
ale obklopuje ju zvláštna samota.
Mesto zahalil závoj plný beznádeje,
kde ani objatie od priateľa nezahreje.
Mesto so stovkami čiernych očí,
zdá sa, že na seba len útočí.
Občas svetlo pouličnej lampy zabliká
a život uliciam pripomína.
Občas sa aj moment šťastia mihne,
ale rýchlo odíde a len na pozdrav kývne.
Taje mesta pod tisícimi hviezdami,
sú schované na povrchu samom,
ale aj tak ich nikto nevidí,
len kvôli vlastným sebaklamom.
ESTÁS LEYENDO
Zmätenie mysle
PoesíaNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
