Dcéra zradkyne - Neohrozená

1.kapitola

„Striekačku?!" Tobias sa začne dusiť. Zeke ho nezaujato potľapká po chrbte a vráti sa k rozhovoru so Shaunou.

„Striekačku, hovoríš?" zopakuje chrapľavo a spýtavo sa na mňa pozrie.

„Nemohol by si to povedať hlasnejšie?" zavrčím. „Sú ich plné škatule v sklade na SC3."

„Plné škatule," zopakuje Tobias a zamyslí sa.

„Plné..." zopakujem tiež a mierne našpúlim pery.

„Tak fajn, musím sa ti s niečím priznať," vyhŕkne nečakane.

„Tak von s tým," poviem hneď ako sa spamätám.

„Napichol som sa na Maxov počítač a niečo som zistil," stíši hlas. Ani sa nečudujem ako to dokázal, keďže po odstupe spomedzi kandidátov na vodcov nečakane ustúpil a tým nám to v podstate zhoršil. A tak si vybavil miesto v kontrolnej miestnosti a každý rok trénuje kandidátov.

Nakloním sa k nemu. „Mám to z teba vybiť?" zabrdnem doňho.

„Asi by som to nemal hovoriť tu," povie a pohľadom prejde po jedálni.

„Súhlasím," Odtiahnem sa a popod stôl mu nenápadne postrčím striekačku, ktorú som našla. Vezme mi ju z ruky a strčí do vrecka.

„Doma si to preštuduj, máš tam viacej súkromia ako ja," fľochnem na Zekeho a Shaunu.

Tobias prikývne a venuje mi chápavý pohľad. „Tak sa vidíme." Postaví sa a odíde.

***

„Útok na Sebazaprenie?!" vyhŕknem bez rozmyslu a Tobias mi rýchlo zapchá ústa. Keď sa uistí, že som ešte nestratila zdravý úsudok, pustí ma. Ale aj tak by nás nikto nepočul, keďže sedíme na našej skale, ktorú nám raz ukázal Zeke.

„Presne tak," prisvedčí. „A mám isté podozrenie, že to nejako súvisí s týmto." Ukáže na striekačku.

Váhavo prikývnem. „Ale na čo by chceli nadrogovať Sebazaprenie?"

„Netuším, ale...," začne ale rýchlo to zahovorí. „...nič."

„Čo nič?"

„Nič,"

„Nerob nervy, Štyri," zavrčím.

„Je to súkromná vec," namietne.

„Iba ak sa to netýka nášho problému,"

„Keď hovorím, že je to súkromné, tak to je SÚKROMNÉ a nemáš do toho čo strkať nos. Ja sa starám do tvojho vzťahu so Zekem?"

Zamyslím sa. Čaute, ako vy dvaja? Hej Sam, nemáš dnes rande zo Zekem? To čo máš na sebe, chceš aby ti dal Zeke kopačky?... A viem, že ich je oveľa viac.

„Nie," zatiahnem a zagúľam očami.

„Tak?"

„Tak mi to máš okamžite vyklopiť. Teda ak sa to netýka tvojho sadistického otca," S Tobiasom sme sa za tie roky celkom zblížili. On vie o mojej rodinnej situácii a ja o tej jeho. No niekedy mám pocit, akoby som ho ešte stále spoznávala.

Tobias si porazene vzdychne, načo sa víťazoslávne usmejem.

„Nebudem ti to tu obkecávať," začne. „Prednedávnom ma kontaktoval jeden... človek. A ten potvrdil moje predtuchy a zistenia. Neohrození a Informovaní sa potajme spolčujú."

Zvraštím čelo. „Tak preto tu matka stále obsmŕda..." Odmlčím sa a zamyslím sa. A vtedy mi to dôjde.

„Pre Kristove rany!" zvolám. „Tie striekačky! Sú od Informovaných! A tí chcú nejako ovládnuť Neohrozenosť a zneškodniť Sebazaprenie!"

Tobias ma chytí za plecia. „Pravdepodobne. V tom prípade im to musíme nejako prekaziť. A ja už asi viem ako na to. Lenže to asi bude trvať dlhšie ako by sme chceli."

Zaujato naňho hľadím a Tobias spustí.

Wau, ja som sa dokopala k ďalšej kapitole! Neuveriteľné! Ale to je asi tým, že sa zo mňa dnes stal invalid (dlhý príbeh :D). Ako to vidím, budem pridávať kapitoly možno raz za týždeň a budú kratšie (to ešte uvidím).

No tak dúfam, že sa vám kapitola aspoň trochu páčila:)