Drag me Down /h.s./✔

14.|For your eyes only...

M I A

Všetci rešpektovali, že chcem byť sama. Harry sa večer ani nesnažil dostať do mojej, teda našej izby. Čo to má pre boha znamenať? To mám brať ako že to ukončil, alebo čo? Nechápem to. Ale niečo sa deje, všetci behajú po dome, ako keby mali pohotovosť, alebo ja neviem. Raňajky som si bola vziať, kým ešte všetci spali, ale musím niečo vymyslieť aby som sa na obed nestretla s Harrym. On zjavne nemá záujem sa uzmieriť a ja nemienim byť prvá, čo sa ospravedlní. Veď ma skoro zabil!

H A R R Y

Všetci sa motali po dome a balili si veci na chatu. Mii nepovedali, že odchádzajú, lebo ona nechce nikoho vidieť. Vraj chce byť sama. To, že je zavretá v izbe mi ale na druhú stranu vyhovuje. Aspoň moje prekvapenie neodhalí, skôr ako má. Dúfam, že týmto jej dokážem, že ju naozaj milujem a že to, čo sa stalo v tom prekliatom bazéne, že to bola nehoda a nechcel som jej ublížiť. A plus bonus mám na to tri dni.

,,Ehm...Harry?" zavolala na mňa Hazel. ,,Áno?" pribehol som k nej. ,,Ten tvoj darček pre Miu mi práve zlikvidoval najobľúbenejšiu podprsenku. povedala Hazel nahnevane. ,,Ako sa sem dostal? Veď bol zavretý v mojej izbe, teda v hosťovskej izbe." povedal som zamyslene. ,,Tak poď drobec. Budeme ťa musieť vycvičiť." zasmial som sa. Znova som ho zavrel v izbe a šiel som pripraviť zvyšok. Všetci už sa konečne vypratali z domu, tak som mal pokoj. Z hora bolo sem - tam počuť gitaru. Mia si hrala smutné pesničky, čo ma ešte viac deptalo. Len tak - tak som stihol dokončiť výzdobu domu a dovariť obed. Kuchyňa chvalabohu nevybuchla a ani nič nezhorelo. Bolo za päť dvanásť, keď som zo seba zhodil zásteru a s úľavou si vydýchol, že už mám konečne všetko hotové. Vyšiel som hore a vošiel do izby. Vzal som malého labradora (foto hore) a dal mu zelený obojok. Za obojok som mu zapichol malý papierik s odkazom. Šiel som k Miiným dverám a zaklopal.

M I A 

Bolo okolo obeda, keď niekto zaklopal. ,,Ak si kto si, nechaj ma na pokoji." povedala som a ani sa neobzrela k dverám. Počula som, že sa dvere otvorili a potom sa znova zavreli. Počula som tiché cupitanie labiek po podlahe. Obzrela som sa. Cupitalo ku mne malé šteniatko Labradora so zeleným obojkom. Vzala som ho do náruče. Spoza obojka mu trčal malý papierik. Písalo sa na ňom.

Ahoj. Som tvoj nový drobček. Som psík a ešte nemám meno. Že mi dáke vymyslíš?

,,Tak ty nemáš meno. Ako ťa budeme volať? Hm...Budeš...Edward!" napadlo mi v momente keď som mu pozrela do očiek. Mal ich krásne zelené tak ako Harry.

Ale ja som iba časť prekvapenia. Ak chceš vidieť zvyšok, vyjdi z izby. Ruže ti ukážu cestu.

,,Mám vyjsť z izby? Ruže mi ukážu cestu? Čo to má pre svätého Patrika znamenať?" pýtala som sa sama seba. Zvedavosť mi však nedala a tak som vyšla z izby. Pred dverami bola položená krásna červená ruža. Kalichom bola namierená ku schodom. Zdvihla som ju. Prešla som pár krokov ďalej a tam bola ďalšia. Zodvihla som aj tú. Od schodov do kuchyne som mala v ruke asi 20 ruží. Došla som do jedálne. Stôl bol krásne prestretý. V strede bola váza s minimálne ďalším tuctom ruží. 

  For your eyes only
I'll show you my heart
For when you're lonely and forget who you are
I'm missing half of me, when we're apart
Now you know me, for your eyes only
For your eyes only  

Odspieval niekto za mnou. Nemusela som sa otočiť. Ten hlas by som spoznala kdekoľvek a kedykoľvek. Ale aj tak som sa otočila. Harry sa na mňa nesmelo díval. Tak preto sa neprišiel ospravedlniť. Pripravoval toto.

,,Prepáč mi to láska, naozaj som to nechcel ublížiť. Neuvedomil som si to. Mal to byť naozaj len žart. Dúfam, že prijmeš malý darček na ospravedlnenie." Povedal a z vrecka vybral škatuľku. Bol v nej krásny náhrdelník. ,,Bože Harry! Malý darček?" šepla som. ,,Pre teba len to najlepšie láska. Smiem?" spýtal sa, lebo mi ho chcel zavesiť na krk. Prikývla som. Zapol mi ho na krk. 

,,Podáva sa obed, slečna Horan." povedal a odviedol ma k stolu. Takýto Harry sa mi páči. Vraj sa dnes nemám o nič starať. Z myšlienok ma vytrhol tým, že ma objal okolo pása. ,,A čo ten druhý darček? Páčil sa ti?" spýtal sa. ,,Ten malý zlatý labrador?" spýtala som sa. Prikývol. ,,Je strašne krásny." povedala som. ,,Aké si mu dala meno?" spýtal sa. ,,Edward. Má krásne zelené oči ako ty." povedala som. ,,Ináč, budeme ho musieť trochu vycvičiť. Hazel roztrhal je najobľúbenejšiu podprsenku." zasmial sa. ,,To vážne? A keď sme už pri Hazel, kde sú ostatní?" spýtala som sa. ,,Sú na Liamovej chate na tri dni." povedal. ,,Chceš tým povedať, že sme v dome sami?" spýtala som sa a Harry prikývol. ,,Hneď sa mi nezdalo, že by boli len tak zalezený v izbách." povedala som.

,,Milujem ťa, Mia." povedal Harry.

,,Milujem ťa Harry." povedala som mu. 

------------------------------------------------------------

●Nová kapitola is here. Dúfam, že sa vám páčila. Naše hrdličky sa dali znovu dokopy. Inak, chcem vydať nový príbeh s názvom Game of life a je to fanfikcia na hry o život. Bude tam samozrejme aj Harry. Chcem len vedieť, či to bude nikto aj čítať. Váš názor prosím do komentárov.

●Venované:Chell_Styles, ninaaa613, Abrahamerka, Elesiis, Callary, AneMagatova, UNICORN_GIRL19, Fake_Jade_, HappyGirl_1680, natyipa, SJHoran, BarbNagyov a Eliska_Styles

●Nová kapitola: +13 votes a 4 komentáre

●All the HappinesS. Dove