Zem sa otriasala dupotom ťažkých konských kopýt. Vo vzduchu bolo počuť fŕkanie a erdžanie. Vlasy mi viali, líca začervenali od studeného vetru s ktorým som sa prebiehala na konskom chrbte. Bol chladný jesenný večer a slnko už bolo skoro zapadnuté. V...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Kráčala som úzkou lesnou cestičkou ktorá viedla k stajni. Bola poriadna zima, za každým výdychom sa pred mojimi ústami zjavil obláčik pary. Mráz som cítila až v kostiach. Zamrznuté lístie na zemi šušťalo s každým mojím krokom. Onedlho som sa ocitla pred mohutnou drevenou bránou, ktorá sa týčila pred stajňou. Len čo som otvorila hlavné dvere ozvalo sa erdžanie. Do nosa mi vošla šteklivá vôňa sena a slamy. Rozsvietila som svetlo, otvorila okná nech sem prúdi čerstvý vzduch. „Dobré ránko prajem" pozdravila som rozospatých štvornohých kamarátov. Podišla som k jednému z boxov, naklonila som sa a rozosmiala som sa hneď ako som zbadala ležiaceho čierneho žrebca ktorý bol celý od slamy. „Mal si divokú noc?" spýtala som sa ho so smiechom. Kôň si spokojne odfrkol a postavil sa. Vošla som do jeho boxu a očistila som ho od slamy. Mal ju skoro všade, v štici, v hrive a aj v chvoste. Pokrútila som hlavou, pohladkala som ho a odišla som z boxu do sedlovne, kde som sa prezliekla. Išla som pripraviť jadro pre mojich neustálych hladošov. O chvíľu už bolo cez celú stajňu počuť len spokojné žuvanie jadra. Medzitým som napustila vodu do kadí vo výbehu a pripravila som si výstroj na vychádzku. Keď si kone vychutnali výdatné raňajky, zaviedla som ich do výbehov kde už na nich čakala čerstvá, rosou pokropená tráva. Podišla som k boxu čierneho tátoša a prešla som s ním k bráne stajne kde som ho uviazala. Zobrala som kefu a jemnými ťahmi som z neho čistila všetky nečistoty. Na rade bola hriva a chvost. Prechádzala som hrebeňom po dlhej hrive čiernej ako eben ktorá sa leskla v žiari vychádzajúceho slnka. Na koniec som vyčistila kopytá a mohla som nasedlať. Dečku pod sedlo som jemne zošuchla na chrbát, dečku som prekryla čiernym anglickým sedlom ktoré som skontrolovala by ho nikde netlačilo. vzala som podbrušný remeň a poriadne som pritiahla sedlo aby sa nezošmyklo. Na rade už bola len uzdečka. Pomaly som mu ju prevliekla cez uši a pozapínala všetky remienky. Ešte raz som skontrolovala či všetko sedí, a už stačilo len vysadúť. Vyšvihla som sa do sedla a zamierila som na najbližšiu lúku. Dupot konských kopýt ma vždy ukľudňoval. Zhlboka som dýchala a užívala som si každý jeden moment v konskom sedle. Žrebec si kľudným výrazom prezeral okolie ktoré už veľmi dobre poznal. Prišli sme k potôčiku s priezračne čistou vodou. Zastavili sme. Zosadla som a odopla som mu sedlo a tak isto aj uzdečku. Položila som ich na mäkkú, zelenú trávu. Sadla som si a užívala som si slnečné lúče zatiaľ čo sa žrebec pásol na chutnej, čerstvej trávičke.
Nikdy by som neverila že si nájdeme spoločnú cestu. Keď ho k nám priviezli, bol v zúboženom stave. Bodliaky zapletené do chvosta a aj hrivy, doudieraný, so smrťou v očiach. Každý čo ho videl neveril že tento kôň je jeden z majestátnych plemien a to frízsky kôň. Ľudia sa s ním nebabrali a preto sa bál skoro všetkého. Nedalo sa k nemu prísť bez toho aby po mne nezaútočil či už zadkom alebo zubami. Pri čistení alebo kŕmení to nebolo iné. No postupom času si začal uvedomovať že tu mu nikto neublíži. Stal sa z neho veľmi dobrý parťák. Neviem si to už bez neho predstaviť. Za tie tri roky čo sme spolu. Aj keď niektorí blízki sa ho ešte stále boja, napríklad aj kvôli jeho menu. Dala som mu meno Cháron, čo znamená prevozník cez rieku mŕtvych.
Pozerala som sa na Chárona ako sa spokojne pasie. Privolala som ho, vytiahla som z vrecka mrkvu a dala mu ju. Oči mu zažiarili a s radosťou si ju zobral. Nosom ma žduchol a so psími očami si prosil ďalšiu. Neodolala som a dala som mu ju opäť. Vždy mu na to naletím. Pousmiala som sa nad jeho prefíkanosťou. Zašla som k potôčiku aby som si opláchla ruky. Cháron išiel za mnou ako baránok. Využil príležitosť keď som nedávala pozor, priblížil sa ku mne hlavou ma džduchol do chrbta a člup! Už som bola celá vo vode. „Ty potvora! Za toto dostaneš!" odvrkla som a šplechla som na neho studenú vodu. Cháron pokýval hlavou do strán a ustúpil. „Dnes si vyhral ty" vyliezla som zo studeného potoku a poškrabkala som ho na krku. "Ale nabudúce ti to nedarujem!" vyhrážala som sa. „Poď, ideme domov. Nechcem kvôli tebe prechladnúť." Zobrala som sedlo a uzdečku a začala som ho strojiť. Behom chvíle už sme boli pri stajni kde ma čakala mama. „Preboha, čo sa vám stalo ?! Si v poriadku?" utekala oproti nám. „Nie, nič mi nie je len sme sa s Cháronom trochu hrali" potľapkala som ho na krku.
