Spojila nás láska ku koňom

Pomaly svitá na dobré časy

Eric
Vyšiel som zo sprchy, pozrel som sa do zrkadla, prečesal som si rukou vlasy a otočil som sa smerom na moju posteľ, kde sladko spala Tarane. Spokojne vydychovala. Usmial som sa a ľahol som si ku nej. Stále sa jemne triasla od zimy. Pritúlil som si ju bližšie a pobozkal som ju na čelo. Dnes bol naozaj rušný deň. Tara sa začala mrviť. Otvorila oči a vystrašene sa na mňa pozrela, no po chvíli sa jej pohľad upokojil, pritúlila sa ku mne čo najviac, preplietla si so mnou nohy, povedala tiché ďakujem a znovu zaspala. Usmial som sa, pohladil som ju po vlasoch, zaželal som jej dobrú noc a pohltili ma sny.
Ráno ma zobudili ostré lúče ranného slnka ktoré prenikali cez okno. Tarane ešte spala, tak som využil príležitosť a pomaly som vstal z postele aby som šiel pripraviť raňajky. Bolo ťažké sa dostať z jej objatia, bola na mne nalepená ako kliešť. Chcel som sa strašne smiať no nemohol som. Vyzerala tak sladko. Obliekol som si tepláky, tričko som si nechal v izbe a namieril som si to do kuchyne.
Otvoril som chladničku, vybral som z nej potrebné suroviny a pomaličky som začal pripravovať raňajky. Jedlo začalo pomaly rozvoniavať celým domom. Mal som zapnuté rádio a pospevoval som si do hudby. "Nevedela som že si aj spevák. Dobré ránko." nestihol som sa otočiť, už som bol v Tarinom objatí. "Aj tebe prajem dobré ránko, vyspala si sa nám aspoň trošku?" milo som sa usmial. "Aj hej, akurát si skoro nič zo včerajšieho večera nepamätám, jedine to, že som bola na lúke s Cháronom. Počkať?! Cháron! Kde je ? Je v poriadku?" plašila sa ako malé dieťa. "Kľud, kľud. Postaral som sa o neho, je v tých najlepších rukách. Teraz si určite spokojne spinká alebo prežúva seno vo svojom boxi." utišoval som ju. Bolo vidno že jej spadol kameň zo srdca. Spokojne si vydýchla. "Ďakujem že si sa o neho postaral" naklonila sa ku mne a letmo ma pobozkala na líce. "Eric? Vieš o tom že ti tie vajíčka horia ?" začala sa neskutočne smiať. "Preboha! Toto fakt nie je sranda! Ani poondiate raňajky nedokážem spraviť." no a vajíčka boli tak akurát na zahodenie, nič iné sa s nimi nedalo spraviť. "Budeš sa ešte dlho smiať?!" spýtal som sa urazeným tónom, ale Tara moc dobre vedela že sa na urazeného len hrám. "Jasné, na tomto sa budem smiať ešte celý deň. Ukáž ja spravím tie raňajky, zatiaľ sa posaď lebo tvoje druhé kolo v príprave raňajok by skončilo minimálne zhoreným domom." plesla ma s utierkou po zadku. "No dovoľ, náhodou si viem spraviť aspoň čaj a sáčkovú polievku." víťazoslávne som prehlásil. "Lepšieho kuchára ako ty veru niet." začala sa rehotať ešte viac. "Tak ale toto už vážne nie je vtipné!" zoskočil som z barovej stoličky, dvihol som Taru a prehodil som si ju cez plece. Bavil som sa ako sa snažila dostať dolu, kopala ma, udierala pästičkami do chrbátu no mne to pripadalo ako šteklenie. Položil som ju na pohovku v obývačke a začal som ju nemilosrdne štekliť. V momente sa v celom dome rozoznel smiech a jakot Tary. "Eric prestáááň, to strašne šteglí!" búchala ma do hrude. "No nehovor mladá dáma" usmial som sa a pokračoval som ďalej v neľútostnom šteklení. "Prosíííím, ja už to naozaj nevydržím. Eric, prosím, prestaň." pozerala sa na mňa psími očami. Nemohol som odolať a prestal som. Tara ostala ležať a snažila sa lapiť dych. "Si hrozný, vieš o tom?" odsotila ma, neudržal som sa a padol som chrbtom na zem. Zachichotala sa. Potvora je to. "Zdá sa že tu už niekto nevládze." podišla ku mne, postavila sa nadomňa, zohla sa a podala mi ruku aby mi pomohla postaviť sa. Využil som príležitosť, chytil som sa jej ruky a stiahol som ju k sebe. Narazila na moju hruď a zalapala po dychu. "Hééj, to nebolo fér.Tak ja sa ti snažím podať pomocnú ruku a ty to takto využiješ?" mračila sa. Nedokázal som povedať ani jedno slovo pretože som bol zahľadený do jej nádherných očí. Dlaňou som jej prešiel do vlasov a jemne som si ju k sebe pritiahol. Naše pery sa znovu spojili. Boli sladké ako med a zamatové. Nevedel som prestať. Pomaly som pootvoril ústa. Tara neváhala a  zapojila jazyk. Začal som sa s ním hrať, pomaly bojovať. Jej bozky boli plné nehy, no zároveň aj vášne. Odtiahli sme sa od seba keďže sme sa potrebovali obaja poriadne nadýchnuť. Tare sa vyčaril na ústach ten nádherný úsmev. Pohladila ma po tvári, postavila sa a dodala "Mala by som ísť prichystať tie raňajky, alebo chceš byť hladný?" Pokrútil som hlavou, vstal som a obidvaja sme sa rozhodli ísť do kuchyne a pripraviť konečne raňajky.