Spojila nás láska ku koňom

4. časť

Otvorila som oči a pohmýrila som sa v posteli. „Preboha koľko som spala?" pretrela som si oči, vzala som telefón a pozrela som sa na hodiny. „Čože?! Ja som spala celý jeden deň ? To snáď nie je pravda!" rýchlo som vstala z postele, no nebol to dobrý nápad. Hlava sa mi roztočila a cítila som sa ako na kolotoči. Rýchlo som sa chytila steny, priložila som si dlaň na čelo a počkala som kým sa to zlepší. Vyšla som z izby, docupitala som po schodoch do kuchyne kde už ma čakala mama s raňajkami. „Dobré ránko šípková ruženka, už je ti lepšie ?" usmiala sa. „Hej, ale len trochu. Dosť sa mi točí hlava. Uhmm, kedy sa ide na kone?" Pošúchala som si krk. „Si sa zbláznila ? V tomto stave môžeš ísť tak naspäť do postele." Zamračila sa. „Ale no ták mamí, veď som nevidela Chárona snáď večnosť." Prosíkala som. „Nevidela si ho deň, snáď bez neho pár dní vydržíš." Zvýšila hlas. „Dobre, dobre, vydržím." Sadla som si na stoličku a pomaly som začala jesť svoje raňajky. „Chutí? Urobila som ich z lásky." „Mhm." Letmo som odpovedala. „Ty sa so mnou nebavíš?" pozrela na mňa udiveným pohľadom. Prehltla som „ Nehnevám, veď si ma naučila že počas jedla sa nerozpráva" prevrátila som očami. Mama na mňa hodila vražedný pohľad, no napokon sa začala smiať. „Aspoň že poslúchaš" pohladila ma po vlasoch. „Ďakujem za raňajky." Pobozkala som ju na líce. Vyšla som hore po schodoch do mojej izby, zo zásuvky som zobrala spodnú bielizeň a vošla som do kúpeľne. Pustila som vodu, a v tom zo mňa všetko opadlo, únava, bolesť, nepohodlie. Vyšla som z vane, obliekla sa a odišla naspäť do izby. „Mamííííí kde si mi zasa dala krém na tvár ?" kričala som snáď na celú dedinu. No odpovede som sa nedočkala.

Využila som teda príležitosť utiecť, schmatla som bundu, kľúče otvorila som dvere a ... „Mladá dáma chystáš sa niekam?!" nadvihla obočie. „No, ehm, pozrieť sa kam si zmizla?" usmiala som sa. „Už vieš kde som, a ty sa môžeš tak pozrieť do postele kde máš už dávno ležať!" „Ale mamí, veď aspoň po dome snáď môžem chodiť" prekrútila som očami. „Mazaj do postele! Nech už ťa tu nevidím!" pohrozila mi. Niekedy sa fakt cítim ako malé dieťa. A to mám 20 rokov, ale veď predsa mama je mama. Zaliezla som do postele, vzala som do ruky mobil. „Hmm, skúsim pozrieť facebook či tam nie je niečo nové.." na sociálne siete som chodila nerada pretože mi to prišlo ako zbytočnosť a strata času no niekedy je to fakt dobrý pomocník. Dve nové správy? Nečakala som že by mi niekto napísal... „Aaa, Denisa sa konečne ozvala. A druhá je od.. Ach babi, babi, prečo som ti ja ukazovala ten facebook. No nič Denn čo si to chcela."

Denn: Ahoj Tara, si pripravená na párty, budú tam ľudia zo strednej, a nejakí fajnoví chlapci. Čo keby si nejakého konečne ulovila ?

Tarane: Ahoj, párty nie je zlý nápad. A silno pochybujem s mojou šikovnosťou :D

Denn: Okej. Tak v piatok o 20:30 prídem pre teba. Buď nachystaná a vezmi si niečo zvodné na seba :P :*

Tarane: Dobre. Ty dračica :D Musím teda skočiť niečo kúpiť ;):* Pa

Párty ? Už zasa? Hm, možno by som mohla ísť. „Počkať veď, dnes je utorok a ja nemám nič!!" chytila som sa za hlavu.