Spojila nás láska ku koňom

10. časť

„Poďme si sadnúť, nepotrebujem aby mi ťa zasa niekto ukradol.“ Ruku si ovinul okolo môjho pásu a išli sme na sedačky kde sme boli sami. „Nečakala som ťa tu. Myslela som si že na takéto nie si.“ Pousmiala som sa. „No ani moc nie ale potreboval som sa vyventilovať ale skorej v takomto podaní ako niekde v prírode, a ako vidím ty si si tiež dnes chcela užiť.“ Obhliadol si ma od hlavy až po päty. „No vlastne hej, dlho som nebola sa trochu odviazať, veď ako si si mohol všimnúť prišla som sem aj s mojou dlhoročnou kamarátkou ktorá by tu mala niekde loviť chlapcov.“ Nemohla som sa nezasmiať keď si predstavím Denn ako pobieha po parkete a sleduje všetky postavy mužského pohlavia vlniace sa na parkete. „Je vidieť že sa rada baví.“ Ukázal na ňu. „Tak to máš pravdu, a dnes sa jej podarilo zatiahnuť ma sem. Po veľmi dlhom čase.“ Môj pohľad znovu padol na Erica. Otočil sa a keď som znovu zbadala jeho oči, zalapala som po dychu. Jeho oči žiarili sýto modrou farbou, ktorú poriadne ani neviem opísať. Jednoducho nádherné. No to by stačilo Tarane! Veď o ňom nič nevieš, tak si láskavo drž odstup. Moje podvedomie ma nenechalo ani na chvíľu na pokoji. Ale v tomto malo predsa pravdu. Ja o ňom naozaj nič neviem. „Tak, ehm.. Čo máš ešte rád okrem cvičenia a koní?“ snažila som sa zakryť to, ako som od neho nemohla odtrhnúť zrak. Musela som sa pozerať inam, aby som prekryla túžbu pozerať sa mu do očí. „Nič zvláštne, keď som ešte býval v New Yorku, skoro stále som pracoval takže som nemal čas a ani chuť na voľnočasové aktivity. Ale keď už som tu tak by som sa rád povenoval aj sebe a nie sa len stále naháňať za prácou. Musím aj trochu zvoľniť tempo pretože už som naozaj nevládal.“ Spokojne sa usmieval. „Tak to chápem, človek potrebuje aj trochu oddychu. A čo ty a kone?“ nemohla som sa nespýtať túto otázku. „Odmalička som sníval o svojom vlastnom poníkovi, ktorého mi rodičia kúpili keď som mal 5 rokov, bol to pán učiteľ, zlatý poníček ale ako som rástol poník bol pre mňa moc malý, tak ho rodičia museli predať. Potom už som chodil do oddielu kde som trénoval, no ako začala puberta tak som riešil iné veci ako kone, navyše mi bolo trápne pred svojou partou hovoriť že jazdím na koňoch, proste so mnou trieskala puberta. Skončil som školu a nastúpil do práce kde som na voľný čas mohol zabudnúť. Ale keďže som sa teraz presťahoval a dúfam že tu už budem mať konečne aj chvíľu pre seba, chcel by som sa znovu začať venovať koňom.“  Zhlboka sa nadýchol, pretože mu zjavne dochádzal dych. „Zaujímavý príbeh.“ Milo som sa usmiala. „Tiež si hovorím, za tých 21 rokov som toho teda prežil“ uchechtol sa. Hmmm 21 to nie je zlý vek. Preboha Tara spamätaj sa! Štipla som si do ruky tak, aby to Eric nevidel, potrebovala som sa prebrať. „Čo by si povedal na to, keby som ti išla ukázať stajňu?“ sama som nevedela prečo to hovorím, alkohol už zrejme začal účinkovať. „To nie je zlý nápad“ a už mi podával ruku aby som šla spolu s ním.