Spojila nás láska ku koňom

Veci treba brať z dvoch uhlov

Z pohľadu Erica
Tarane je nádherné dievča, s nádhernými očami. Vždy v nich vidím niečo čo nedokážem rozlúštiť. Každý jeden deň rozmýšľam prečo zrovna ona. Nechcem jej ublížiť. Musím sa od nej držať ďalej.
...
Priviedla ma do stajne, cítiť znovu vôňu slamy a sena je ako keď znovu zoberiete drogu. Cítil som sa ako znovuzrodený. Bol som šťastný že som bol opäť pri koňoch a navyše som bol s ňou. Bolo vidieť ako je šťastná, aj keď vypila o trochu viac alkoholu ako mala. Musel som sa nad tým pousmiať. Rozprávali sme si príbehy s koňmi. Ostalo mi ťažko, keďže som musel znovu premýšlať o minulosti. O tom čo všetko sa stalo. Musel som prejsť na iné myšlienky. Potreboval som vidieť ako sa smeje, že je naozaj šťastná. Priblížil som sa k nej a poriadne som ju začal štegliť. Do uší mi zaznel jej krásny prenikavý smiech ktorý sa šíril celou stajňou. Bola to pre mňa slasť počuť jej smiech. Chcel som ju pobozkať. Hneď, tu a teraz. Naklonil som sa ku nej, pozrel sa jej do očí. Pritlačil som svoje pery na tie jej. Cítil som jej sladkú chuť. Dych sa jej zrýchloval. Cítil som že po tom túžila. Pomaly som sa začal hrať s jej jazykom. Bolo to tak krásne, jemné a zároveň vášnivé.. Pred očami sa mi začala zjavovať Alice, jej gaštanovo hnedé vlasy sa mi motali medzi prsty. Do riti Eric čo to robíš??.. Rýchlo som sa odtiahol, spanikáril som , chcel som dostať z hlavy Alice. Rozutekal som sa zo stajne. Bežal som stále rovmo, do neznáma...

Prestal som bežať. Zhlboka som sa nadýchol a zreval som cez celý les. Potreboval som dostať von všetku bolesť a smútok čo sa vo mne skrývala. Uľavilo sa mi, no viem že vždy ma to bude pred sebou prenasledovať. Hlava mi vraví že sa mám vracať do minulosti a odčiniť to, čo som spravil, ale srdce mi vraví aby som sa pohol ďalej. Neviem č mám spraviť, ja bez Tary nedokážem už žiť, ale nechcem jej ublížiť tak, ako som ublížil Alice. Nechcem prísť aj o ňu. Pozviechal som sa a povedal som si že už nebudem taký idiot a budem sa snažiť ako len viem aby bola Tara so mnou v bezpečí. Obrátil som sa smerom ku stajni a znovu som začal bežať. Utekal som čo mi nohy stačili aby som bol čo najrýchlejšie pri Tarane. Doutekal som pred stajňu, rýchlim krokom som prešiel pri boxy, kde som zistil že Tara ani Cháron tu nie je. „Do riti" zhrešil som si. Niečo mi hovorilo že toto nedopadne dobre. Bolo neskutočne veľa možností kde mohli ísť. Skúšal som pastviny, okolie stajne, no nikde nikto. Zrak mi padol na dlhočiznú lúku ktorá sa tiahla až za kopec. Kráčal som nekonečnou cestou smerom na kopec, moje pľúca fungovali z posledných síl. „Mohol by som si zlepšiť kondičku. Pri tomto dievčati to budem jednoznačne potrebovať." Zmordovaný som sa rozprával so sebou. Zazrel som siluetu koňa. Zastavil som aby sa kôň nezľakol. Prišiel som bližšie a zbadal som ležiaceho koňa s malou čiernou machuľou pri nohách. Prišiel som až ku konským nohám a spatril som Taru ležiacu na tráve, zakrytú svojou vetrovkou a triasla sa celá od zimy. Vzal som ju na ruky tak, aby sa nezobudila a kráčal som naspäť do stajne. Udivovalo ma že Cháron išiel celý čas za mnou. Prišli sme do stajne, uložil som Taru na pohovku aby som sa mohol postarať o Chárona. Všetko som mal spravené, vzal som naspäť Taru na ruky a kráčal som smerom ku mne domov.. Cesta netrvala dlho. Taru som položil na posteľ, vyzliekol jej tričko a nohavice ktoré boli mokré od trávy. Nemohol som sa nepozrieť na jej nádherné telo. Vyzerá tak sladko keď spí. Vlasy sa jej pletú do tváre, jej hruď sa pravidelne nadvihuje. Musím jej dať aspoň nejaké tričko aby jej nebola zima. Podišiel som k šatníku, vytiahol som voľné čierne tričko, obliekol som ju a zababušil do perín. Vzal som si čistú spodnú bielizeň a išiel som zo seba spláchnuť ten všetok stres.