Spojila nás láska ku koňom

Nečakaná spoločnosť

Vyviedla som kone do ohrady, vykydala boxe, pozametala, prichystala vodu, jadro na večer, „pomazlila" som sa s Cháronom a mohla som ísť naspäť. Kým som prišla domov už sa pomaly začalo stmievať. Prišla som domov prezliekla som sa do domáceho oblečenia a pozrela som na hodiny. 19:30 „No to si robíš srandu že už mám len hodinu na prichystanie?!" Rýchlosťou blesku som vzala uterák, spodnú bielizeň a išla som do sprchy kde som bola ledva 10 minút. „No to by sme mali, teraz vyfénovať vlasy, obliecť sa do tých šiat, jemne sa namaľovať a bolo by to všetko" mrmlala som si sama pre seba. Ubehlo pol hodinky a ja som bola prichystaná. Jediné čo mi chýbalo bola len kabelka s potrebnými vecami. Bolo presne 20:30 keď niekto zaklopal na dvere. „Idém" kričala som z izby cez celý dom. Prišla som ku dverám, ešte som ich ani nestačila poriadne otvoriť, už sa na mňa vrhla Denn. „Konečne! 100 rokov som ťa nevidela!" kričala mi od radosti do ucha. „Denn ja nechcem ohluchnúť." odlepila som ju od seba. Obidve sme sa začali rehotať. Den si ma premerala od hlavy až po päty. „Počuj kde si nechala Tarane? Je tu niekde ?" pozerala po izbe. „Den prestaň veď som stále taká istá" plasla som ju po ruke. „Tak to si sa ešte nevidela v zrkadle alebo čo ? Veď vyzeráš úžasne! Chalani ti budú kľačať pri nohách" čertovsky sa na mňa usmiala. „Poď ideme, už je najvyšší čas" oznámila a ťahala ma do auta. „Počkaj veď predsa musím aj zamknúť nie ?" so smiechom som jej oznámila. Zamkla som, nastúpili sme do auta a už sme sa viezli na párty. Auto zastavilo pri podniku z ktorého vychádzala hlasná hudba. Vystúpili sme , zamierili sme dovnútra. „Denn, prečo sa na mňa všetci pozerajú?" musela som pomaly kričať, pretože hudba bola tak nahlas že som ledva počula seba. „Tara veď preto, že vyzeráš tak úžasne!" objala ma okolo pliec. Nemala som rada keď sa na mňa pozeralo veľa ľudí no dnes som musela spraviť výnimku. V klube bola cítiť zmes cigaretového dymu, alkoholu a dusna keďže všetky okná boli pozatvárané. Prišli sme pri bar a objednali si. O chvíľu už sme sa presúvali na sedačky s drinkom v ruke. „No čo aj budeš loviť?" spýtala som sa Denn. „No neviem, uvidíme či sa tu niečo nájde" Zasmiala sa a ždurla do mňa. Zrazu sa pri nás objavil vysoký chalan s tmavohnedými, pomaly čiernymi vlasmi a nebesky modrými očami s nádherným úsmevom. Zapozeral sa mi priamo do očí až ma jeho pohľad pálil. „Smiem prosiť?" natiahol ku mne ruku. Otočila som sa na Denn, navzájom sme sa usmiali a svoj pohľad som venovala vysokému chlapcovi. Podala som mu ruku a už ma viedol na parket. „ Vyzeráš nádherne" jeho úsmev žiaril. „Ďakujem." Začala som sa riadne červenať. „Ako sa voláš?" nadvihol jedno obočie a s úsmevom mu jeho ruka skĺzla do mojej dlane. „Tarane" venovala som mu úprimný úsmev. „Takže si to ty" oči sa mu ešte viac rozžiarili. „Ja som E.." nestihol dopovedať posledné slovo pretože ma niekto druhý chytil za pás a pritiahol si ma k sebe. Bolo vidno že je opitý. „Ty si ale kus ženskej" plesol ma po zadku, neváhala som a jednu som mu uštedrila na líce. „Hovädo!" zamračila som sa. „Čo si to dovoľuješ ty štetka!" chytil ma za ruku, už už sa napriahal no v tom ho niekto zložil na zem. „Opováž sa jej ešte raz chytiť hajzel!" kričal na opilca modrooký chlapec. Vzápätí sa otočil na mňa."Si v poriadku? Dúfam že sa ti nič nestalo." Pozeral na mňa ľútostivým pohľadom. „Tak ešte raz, ja som Erik. Teší ma." Usmial sa tým jeho krásnym úsmevom. „Tarane Collinsová? Si to ty však?" jeho modré oči sa zaleskli. „Hej, odkial ma pozn.." vtom mi to doplo. Eric, ten chlapec z facebooku čo sa nedávno prisťahoval. „Eric Raynolds , teší ma. Alebo ak chceš, chlapec z internetu." Začal sa smiať. Jeho smiech bol veľmi nákazlivý, musela som sa začať smiať ako ja. Obidvaja sme dostali záchvat smiechu. Muselo to byť komické, dvaja ľudia ktorí sa smejú ako blázni v strede pódia.