Spojila nás láska ku koňom

16.časť

Eric

„No mal by som aj ja začať trénovať, lebo ako vidím tak je to dosť poznať že som dlho nejazdil." Neveriacky som krútil hlavou. „No mal by si lebo takýmto tempom by si ma nedobehol nikdy" škodoradostne sa usmiala. „Čo ak by si bola mojou trénerkou? Hmm?" nadvihol som obočie, bolo vidno že Tara ostala zarazená ale nápad sa jej celkom páčil. „No, dobre teda, ale budem nekompromisná. Predsa z teba musí niečo byť. Nový tréning čakaj zajtra ráno o 8." Ruky si založila cez prsia. „Č-čože ? Hneď zajtra? A tak skoro? Bože to si zajtra nebudem cítiť nohy. Tara veď ale musí sa začať pomaly." No ona len pokrútila hlavou, povedala že to tak musí byť a dala povel aby sme sa vrátili naspäť do stajne. Poslušne som prikývol. Táto žena ma raz privedie do hrobu. Hneď ako sme prišli do stajne odstrojili sme kone, znovu ich vyčesali, dali im jadro a vodu a my sme sa mohli prezliecť. Tara mi ukázala skriňu kde si budem odkladať svoje veci, ďalej mi ukázala ktorá výstroj patrí Lune, pretože sa na nej budem učiť zlepšovať v jazdení. Všetko bolo pripravené a my sme mohli ísť domov. Cesta lesnou cestičkou ubehla rýchlo a my sme sa ocitli na jej konci. „Zajtra o 8 sa stretneme tu okej ? Dnes idem domov, mama sa o mňa určite bojí a samozrejme jej musím pomôcť s domácnosťou. Ďakujem že som mohla u teba prespať." Vtisla mi bozk na pery. Prikývol som usmial sa na ňu, silno ju objal a každý sme sa vydali svojím smerom. Kým som prišiel domov začalo poriadne liať. Toto počasie je naozaj super, pol dňa svieti slnko a pol dňa prší. Vošiel som do domu, prezliekol som si zmoknuté veci a šiel som si do kuchyne uvariť kávu.