Položila som mobil na stôl. Vstala som z postele, obula som si jemnučké fleesové papučky s mačacím vzorom a zišla som dolu do kuchyne. Vzala som pohár s vodou a s chuťou som ho vypila. Mama spokojne pozerala telku v obývačke. Vydala som sa naspäť do izby, kde som si znovu ľahla na posteľ a vzala som do ruky mobil. „19:15, nejako ten čas rýchlo letí" zamumlala som si pre seba. Začala som si len tak pozerať sociálne siete, keď mi zrazu blikne žiadosť o priateľstvo. Rozliknem ju a zbadám že to je nejaký chlapec. Nenapadlo by ma že by mi niekto posielal žiadosť o priateľstvo a už vôbec nie žiadny chlapec. Potvrdila som ho, asi si chcel niekto rozšíriť svoju zbierku imaginárnych priateľov. Ani som sa nenazdala a prišla mi správa. Od toho chlapca. Volal sa Eric.
Eric: Ahoj : )
Tarane: Ahoj, poznáme sa ?
Eric: Nie, ale ty si z tej malej dedinky Shallote že ?
Tarane: Áno som, odkiaľ to vieš?
Eric: Párkrát som ťa tu videl : )
Tarane: Ty si tiež odtiaľto ? Sleduješ ma?
Eric: Nie, len pred nedávnom som sa sem prisťahoval : ) A nie neboj sa len som ťa tu párkrát zazrel. Nemusíš si nič domýšľať.
Tarane: Aha, tak potom vitaj, nech sa vám darí :)
Eric: Ďakujem ale nemusíš mi vykať :D
Tarane: Nevykám ti, len som si myslela že si tu s niekým.
Eric: Som tu sám. Ale mne to vyhovuje.
Tarane: Tak potom áno, ale prečo zrovna Shallote? Veď tu nie je nič zaujímavé.
Eric: Neviem, no niečo ma sem tiahlo. Vždy som sa sem chcel pozrieť aj keď vlastne ani neviem prečo. Ale musí tu byť niečo zaujímavé. Nevieš o niečom?
Tarane: No o jednom mieste by som vedela. Je to vysoký útes odkiaľ je krásne vidieť východ slnka.
Eric: No vidíš, a ukázala by si mi to miesto niekedy? Keďže sa tu moc nevyznám ?
Tarane: No, ja neviem...
Eric: Neboj, nemusíš sa ma báť, nie som žiadny starý úchyl : D
Tarane: Veď ťa zatiaľ vôbec nepoznám, maximálne tvoje meno, takže ti nemôžem veriť.
Eric: Hej to máš pravdu ale naozaj sa nemusíš báť, veď.. Poviem ti niečo o sebe dobre ?
Tarane: Možno inokedy, som unavená, je neskoro.. Tak dobrú noc.
Eric: Dobrú noc : ) Nabudúce :)
„Veľmi zaujímavý rozhovor.." pokrútila som hlavou. 22:00, najvyšší čas ísť spať. Položila som mobil na stolík, prikryla som sa, zatvorila oči a pomaly som sa vnárala do snov.
YOU ARE READING
Spojila nás láska ku koňom
RomanceZem sa otriasala dupotom ťažkých konských kopýt. Vo vzduchu bolo počuť fŕkanie a erdžanie. Vlasy mi viali, líca začervenali od studeného vetru s ktorým som sa prebiehala na konskom chrbte. Bol chladný jesenný večer a slnko už bolo skoro zapadnuté. V...