Ocitli sme sa pred stajňou. Ťahala som ho za ruku nech ide so mnou. Nepila som často takže so mnou alkohol sa so mnou hral, krv mi vrela v žilách, v hlave mi búšil tep, bola som celá rozhorúčená. Vošli sme dnu, hneď nato nás kone privítali erdžaním. Zaviedla som Erica ku Cháronovi, ktorý ho hneď začal oňuchávať a ožužlávať ruku. „Je zlatý, máš šťastie že máš tak krásneho koňa“ pohladkal Chárona. „No keď sem prišiel mal obrovské šťastie. Vytiahli sme ho z pekla.. Prišiel sem vychudnutý, ubolený....“ rozprávala som mu celý náš príbeh, počúval a neveriacky krútil hlavou. „Kto to preboha môže spraviť.“ Potľapkal ho po krku. „Si šikovná a statočná, že si sa o neho zvládla postarať.“ pomaly sa ku mne približoval. „Noo, asi hej“ neisto som sa usmiala. „Určite áno, ľudia musia byť na teba pyšní“ pohladil ma po líci.Naše tváre boli od seba sotva 10 centimetrov. Dych sa mi zrýchľoval. Vedela som čo nasleduje. Priblížil sa ku mne ešte viac. Zatvorila som oči. Cítila som jeho dych na mojich perách. Položil mi ruky na pás a.... Začal ma bez milosti štegliť. Kričala som na celú stajňu. „Eric! Prestaň! Prosííím! Moc ťa prosím!“ trhala som sa zo strany na stranu, zakial čo na mňa útočili Ericove ruky. „Stop! Prosím! Prestaň!“ naliehala som. Odrazu prestal. Bola som na zemi, schúlená do klbka a celá špinavá od prachu. „Poď pomôžem ti“ načiahol ku mne ruku. Podala som mu ju. Prudko si ma k sebe pritiahol. Cítila som jeho dych, počula som ako mu nádherne a rytmicky bije srdce. Pošepkal mi do ucha “Máš nádherný smiech.“ Vzal mi tvár do dlaní, pozerali sme si do očí. Jeho pohľad bol plný energie a túžby. „Si krásna.“ Priblížil sa ku mne. Zatvorila som oči. Znovu som ucítila jeho dych na svojich perách. Moje srdce išlo explodovať, v bruchu mi lietalo snáď stovky motýľov. Jeho pery sa dotkli mojich. Boli jemné, krehké, sladšie ako med. Zaváhala som, no aj napriek tomu som mu bozk opätovala pretože som vedela že to neoľutujem.
Odtiahol sa, zmeravel, jeho tvár ostala biela ako stena. Spravil pár krokov späť pokrútil hlavou, otočil sa a začal utekať smerom von... Podlomili sa mi kolená a padla som na zem. Slzy sa mi tlačili von jedna po druhej. Čo sa to vlastne stalo? Prečo utiekol? Sedela som na zemi a plakala som. Na nič iné som sa nezmohla.
YOU ARE READING
Spojila nás láska ku koňom
RomanceZem sa otriasala dupotom ťažkých konských kopýt. Vo vzduchu bolo počuť fŕkanie a erdžanie. Vlasy mi viali, líca začervenali od studeného vetru s ktorým som sa prebiehala na konskom chrbte. Bol chladný jesenný večer a slnko už bolo skoro zapadnuté. V...