Spojila nás láska ku koňom

Lekcia jazdenia

Taranee

Raňajky boli onedlho hotové a my sme sa mohli konečne najesť. Počasie vyzeralo celkom fajn, rozhodla som sa že dnes vezmem Erica na kone a pôjdeme sa previezť. Chcem ho vidieť v sedle. Doraňajkovali sme a jemne som začala tému kone. "Erič, čo keby sme išli pozrieť na kone, cestou tam by si mi mohol povedať ešte niečo o sebe, keďže sme si skoro cudzí ľudia. Ehm inak často si brávaš cudzích ľudí do domu ktorí zaspia vonku? " Eric na mňa vygúľal oči. "No nie, si prvá ktorú som zo sebou vzal, nemohol som ťa predsa nechať v noci samú na lúke, a hej môžeme a o sebe ? Veď čo by si chcela vedieť ?" medzitým ako mi odpovedal, stihol umyť riady, ktoré sme zašpinili pri raňajkách. "Lenže ja som nebola sama, bol so mnou Cháron." oponovala som. "Hej, hej bol ale potreboval som jednoducho vedieť že si v bezpečí.".. "Dobre" usmiala som sa na neho a pohladila som ho po líci. "Tak poď, ideme sa obliecť a pôjdeme za tým tvojím tátošom" ťahal ma do izby. "Prrr, kam sa ženieš? Ja si veci zoberiem a idem sa prezliecť do kúpelky. A môžem si dať prosím rýchlu sprchu ?" Len prekrútil očami, usmial sa, hodil mi veci do rúk a hlavou naznačil aby som vošla do kúpeľne ktorá bola po mojom pravom boku. Zamkla som sa, pre istotu, položila som si veci ktoré mi hodil Eric vedľa umývadla a konečne som sa mohla opláchnuť a zmyť zo seba všetok ten stres.

Vyšla som zo sprchy, Eric ma už čakal prichystaný. Mal na sebe modrú jazdeckú bundu, biele rajtky, hnedé jazdecké topánky a čierne tričko zastrčené v rajtkách. Sánka mi padla pomaly až na zem. "Tara, si v poriadku? Vyzerám divno ?" zdvihol jedno obočie. "Ehm, nie nie ja len, kde si zobral to jazdecké oblečenie ?" nechápavo som sa na neho pozrela. "Veď vieš že som jazdieval na koňoch. Teraz som si kúpil nové veci aby som nejazdil vo veciach ktoré nosím normálne." prehrabol si vlasy. "Dobre, oblečiem sa a môžme ísť." usmiala som sa. Bleskurýchlo som sa obliekla a mohli sme vyraziť. Malou lesnou cestičkou sme sa blížili ku stajni. Onedlho už bolo počuť erdžanie koní ktoré nás už vítali z ohrady. Konečne zasa tu, v mojom druhom domove. Prichystali sme kone a mohlo sa íst na vychádzku. Nasadli sme na kone, ja som mala Chárona a Ericovi som dala maminkinu Lunu. Je to pani učiteľka, učila som sa na nej ešte ja .
Vyrazili sme pomalým krokom na moju oblúbenú lúku aby sa kone rozhýbali a zahriali. S Cháronom sme šli bez sedla a uzdy, no Eric mal všetku poriadnu výstroj, s prilbou a s ochrannou vestou vyzeral smiešne. Celú cestu som sa uchechtávala pretože vyzeral tak milo. "Všetko v poriadku ?" spýtala som sa. "H-hej, jasné." pozrel sa na mňa. Bolo vidieť že ho premohol strach a nervozita. "No, neviem, takže iba krok okej ?" zasmiala som sa. "No tak to teda nie! Chcem si užiť pretekanie z tebou!" .. "Eric, naozaj to chceš? Dlho si na koni nesedel. Môžeš si škaredo ublížiť." bála som sa. "Neboj Tara, ja to zvládnem." žmurkol na mňa, podkopol Lunu, ktorá sa prebrala z kľudového tempa a nahodila trysk hore kopcom. "Tak toto ti nedarujem Eric." pokrútila som hlavou, potlapkala Chárona po krku. Ten dobre vedel čo sa bude diať. "Poď, ukážeme im kto je tu pán." nestihla som poriadne dopovedať vetu a už som cítila vietor vo vlasoch. Dupot kopýt bolo počuť široko ďaleko. Netrvalo dlho a už som bežala vedľa Erica. "Ešte stále si myslíš že vyhráš?." kričala som na neho. "Ja si nemyslím, ja to viem" a prinútil lunu bežať rýchlejšie. "Cháron, vieš čo máš robiť." škodoradostne som sa usmiala a pohla som chárona znovu do trysku. Cháron sa blížil k Lune, bol čoraz bližšie a bližšie. Kone sa míňali o nos. Cháron pridal a spokojne ich predbehol. Zdvihla som ruky nad hlavu a radovala som sa. Zastavila som chárona do pomalého klusu aby sa vydýchal. Eric a Luna doehli ku nám. Ten jeho vražedný pohľad ste mali vidieť. Ako keď zoberiete malému dieťaťu cukrík. "Fajn, vyhrala si. Netušil som že cháron vie bežať tak rýchlo."dychčal. "Ďakujeme, tréning nadovšetko." zasmiala som sa a poklonila som sa.