Black Lucky

Tretia kapitola- Mama

Mala som raz sen, ten sen bol priveľmi krásny na to aby sa stal niekedy skutočnosťou. Mlčky som sedela na posteli a utápala sa v žiali, mala som sotva dvanásť, keď som si začala plne uvedomovať krutú realitu. Nikdy som nebola to dieťa, čo sa hrá na pieskovisku s formičkami a stavia si hrady z piesku, už ako malé dievčatko s dvoma copíkmi na hlave som počúvala bežné problémy nášho „dospeláckeho" života. Najprv som nechápala tomu, prečo mama ronila, každý večer krokodílie slzy. Avšak čím som bola staršia začala som si uvedomovať veci. Už som nemala ten život malého dievčatka.

„Ničoho sa neboj, zvádneme to!" riekla mi mama. Na jej tvári bolo vidno čistú zúfalosť a strach. Sama sa presviedčala či vôbec dokáže niesť na svojich pleciach toľké bremeno. S otcom som nežila, vychoval ma môj nevlastný otec. Milujúci otecko, jeho som považovala za svojho ocka.

„Mami, obe vieme ako to dopadne," môj zrak spočinul na maminej utrápenej tvári. Musím uznať, že mamu značne poznamenali starosti a neistota. Mala sotva po štyridsiatke, na svoj vek musím uznať, že vyzerala veľmi dobre aj keď mala na tvári sem tam znaky staroby. Blod vlasy, modré oči, meter šesťdesiat, plnšia postava s láskavým pohľadom. Taká je moja mama.

Prisadla si ku mne, venovala mi láskavý pohľad a pohladila ma po líci. Ja som ju vrúcne objala a vtisla jej bozk plný lásky a pochopenia.

Roky ubiehali a ja som sa rozhodovala kam bude viesť moja cesta ďalej. Právo alebo snáď upratovačka? Musela som však myslieť na hlavnú vec a to, ako najlepšie a najľahšie zarobiť peniaze.

„Mami?!?" zakričala som na plné hrdlo a radovala sa z obálky ktorú som práve držala v rukách. Táto obálka rozhodovala o mojej kariére hotelierky.

Rýchlo som ju otvorila a začala som rýchlo čítať rozhodnutie.

„Mamí!!! Oni ma prijali!" rozplakala som sa od šťastia, objala som mamu a spokojne si vzdychla. Stálo to za tú ťažkú námahu.

Po niekoľkých mesiacoch po šťastnej udalosti našu rodinu zasiahla jedna nepekná správa.

Tak ako každý večer som čakala pokým príde moja mama, započujem buchot dverí a jej známy hlas ako na mňa kričí aby mi dala znať, že prišla domov za svojou dcérou.

Len na krátky okamih som si ľahla a zatvorila oči. Zobudila som sa o dve hodiny neskôr, tesne pred príchodom mami.

Otvorila som oči, a zakričala jej nahlas „Ahoj!"

„Musíme sa porozprávať."

Prišla som k nej a uvidela som ako sa jej lesknú oči. Slzy sa jej začali kotúľať po lícach.

„Mami čo sa stalo?"

„Nemáme už žiadne peniaze," utrela si slzy a chcela odísť ale ja som ju zastavila.

„Zvládneme to!" uistila som ju a silno ju objala.

Pomedzi smrkaním a poťahovaním nosom sa nakrátko usmiala.

„Je naozaj zvláštne počuť od svojej dcéry slová, ktoré som ja vravievala pred pár rokmi dozadu."

Ďakujem vám za like :D moooc ma to teší ak mi aj priatelia napíšu, že sa im veľmi páči môj príbeh... čo vieme, možno bude práve Black Lucky v predajni Martinus :D