Black Lucky

Druhá kapitola- Whisky

Pokojný víkend, teda aspoň som si tak vravela. Z práce som odišla ešte pred obedom. Navarila som Nikolasové obľúbené jedlo, poupratovala dom a pekne sa upravila. Vedela som, že by sa mal vrátiť čo najskôr. Čakala som, bolo kúsok po desiatej keď sa otvorili vchodové dvere. Tíško som sedela na sedačke. Pomaly som ani nedýchala len aby som nevzbudila jeho pozornosť. Počula som ako jeho kroky smerovali hore do spálne. Chvíľu som počkala a potom som sa za ním rozbehla. Využila som moment prekvapenia. Skočila som naňho a silno ho zozadu objala.

Malé kvapôčky mi stekali po líci od radosti. Bola som tak nesmierne šťastná, že ho opäť vidím.

„Láska!"

Usmial sa na mňa a venoval mi krásne dlhý vášnivý bozk.

Nie nestačilo mi to ako sa na mňa pozeral. Nestačilo mi nič z toho čo mi dával. Bola som tak nesmierne šťastná, že opäť môžem ležať v jeho náručí. Prechádzať mu prstami po hrudi a vdychovať tú užasnú vôňu jeho pokožky. Nebol to hoc aký muž, bol to muž môjho života. Zaspávala som s pocitom toľkého uspokojenia. Posledný záchvev radosti, radosť nahradil smútok a nekonečná vlna depresie. Stále dokola som si prehrávala Chlapčekové slová. Čo ak len mal pravdu?

Videl mi snáď do vnútra duše? Nemožné!

„Vravím ti to tak ako to je." Nikolas nebol už taký milý, videla som ako mu oťaželi ramená. Trápil sa, čím bol starší tým menej ponúk dostával. Štyridsiatka na krku, pár šedivých vlasov mu robilo isté starosti. Pre mňa bude vždy môj model!

„Nezmením to už... každý raz zostarne Róbert."

Usmiala som sa, objala som ho a oprela si hlavu o jeho hrudník. Zdvíhal sa v pravidelných intervaloch. Započúvala som sa do vábivej melódie tlkotu srdca. Zavrela som oči a užívala si ten moment. Bola som tak nesmierne šťastná.

Malé povyrazenie s kamarátkou Jacqueline mi dokázalo pomôcť zabudnúť na problémy v práci a taktiež v súkromnom živote. Nikolas sa trápil a dával to značne pocítiť každému koho stretol. Bola hrôza čo i len slovka s ním prehovoriť. Buď na vás nakričal alebo zabuchol vám dvere priamo pred nosom . Nemohla som sa však naňho hnevať. Chápala som ho, prežíval jednoducho ťažké obdobie. Avšak nebol jediný ktorý takéto obdobie prežíval.

„Samá vráska, drahá..." povzdychla som si a sadla si do koženého kresla. Pohodlne som sa v ňom usalašila a vzala do rúk nápojový lístok a začala ho podrobne študovať.

„Vieš, že prežívam ťažké obdobie, nemôžeš mi to zazlievať."

„Drahá, vravíš ako keby si bola jediná ktorú chlap opustil."

„Milovala som ho."

„Tak aký bol problém?"

Neodpovedala mi, namiesto toho iba na mňa hľadela. Po líci sa jej skotúľala slza. Utrela ju servítkou ktorú vytiahla z červenej kabelky. Jacqueline nebol ten typ dievčaťa čo by šetrilo na oblečení. V jej šatníku sa našli naozaj krásne luxusné kúsky. Vyštudovala zubárstvo a stala sa z nej odborníčka na všeobecné zubné lekárstvo. Bola omnoho vyššia ako som bola ja, mohla mať tak stoosemdesiat päť centimetrov. Jej husté hnedé vlasy a jej hnedé oči dokonale ladili k jej plnšej postave, bol to ten typ dievčaťa ktoré mali radi chalani. Mala však jednu drobnú nedokonalosť, dokázala chlapom odpustiť asi všetko.

„Neviem... avšak rada by som to zistila."

Okamžite ako to dopovedala zmenila výraz v tvári. Už to nebola tá jej nevinná tvár ktorá by neublížila ani muške. Zlosť jej sršala z očí, vedela som aj to, že ak by sa tu ten hajzel objavil nedožil by sa rána.