Black Lucky

Štrnásta kapitila- Rada nad zlato

Sedela som zhrbená v kresle a uchlipkávala som si z čaju. Moja tvár bola poznačená starosťami. Celú cestu som premýšľala. Mala som si snáď vybrať Jana alebo Richarda? K obom som pociťovala náklonnosť. Alebo som si to iba nahovárala a pravda bola niekde inde?

"Ahoj Nikola," pozdravil ma Nikolas. Stál predo mnou v celej svojej kráse. Mal oblečený čierny hrubý kabát, modré kožené kozačky, bavlnený biely sveter a modré rifle. Okolo krku mal prehodený šál a na hlave teplú čapicu. 

Bola som naozaj úprimne rada, keď som uvidela jeho usmievajú tvár. 

"Všetko najlepšie do nového roka." Úprimne som mu zablahoželala. 

"Aj tebe, ale určite nejde iba o to, aby si mi povedala tieto milé slová. V telefóne si znela utrápene."

"Nikolas, ešte predtým než ti tu budem hovoriť svoje problémy, chcem aby sme zabudli na tú noc, čo sme sa spolu..."

"Čo sa stalo, stalo sa. Pre mňa je to už uzavretá kapitola v mojom živote. Obaja sme sa neovládli a jednoducho sme podľahli návalom emócii." 

Nesmierne ma potešili jeho slová, nevnímala som to aspoň jediná tak isto.

"Som naozaj rada, že to berieme obaja..."

"Sme predsa dospelý ľudia." usmial sa najprv na mňa a potom na čašníčku. Tá s úsmevom na perách priskákala k nemu a dobre, že jej veľké prsia nevyliezli z čipkovanej podprsenky. On si však veľkú hlavu z toho nerobil, bol jednoducho už na to zvyknutý a zdalo sa mu to trúfalé. Musela som sa usmiať nad jej hlúposťou. Mladá naivná čašníčka, čo si myslela, že práve touto technikou zbalí chlapa na úrovni, s telom Boha. 

"Naozaj neviem o čo jej išlo." poznamenal Nikolas sarkasticky. Ja som sa iba usmiala a pritakala mu. 

"V hre sú dvaja muži. Jeden je o pätnásť rokov mladší a druhý o rok starší..."

"Riaď sa podľa srdca."

"Kiežby to bolo také ľahké." povzdychla som a tvár si schovala do dlaní. Cítila som ako sa už-už rozplačem. Bola som naozaj zúfala.

"Aký má na to názor Petra a Jacqueline?" 

"Petre sa pozdáva viacej Ján a Jacqueline sa ešte k celej veci veľmi nevyjadrovala." 

"Tak mi povedz najprv o jednom a potom o druhom." 

Nikolasovi som povedala všetko do toho najmenšieho detailu. Nič som nevynechala, pečlivo som si premyslela, všetko čo som povedala a aj to, akým tónom som to povedala.
Bola som nesmierne šťastná, že niekto ma ochotne vypočul a chcel mi aj úprimne dožičiť šťastie. Ale prečo mi ho chcel dopriať práve Nikolas? Prečo sa tak zaujímal o moje šťastie? Vyčítal si snáď to, že ma podviedol a týmto sa mi chce ospravedlniť?
"Je naozaj zvláštne to hovoriť práve tebe, keď sme ešte pred pár mesiacmi tvorili pár."
"Teraz sme však dobrý priatelia." Povedal to s takou hrdosťou a nadšením v hlase. Nikdy by som nepovedala, že by som práve s Nikolasom preberala svojich nápadníkov. Myslela som si, že práve on bude ten, s ktorým prežijem svoj život. Budeme sa usmievať na seba, okolo nás budú pobehovať vnúčatá a my budeme šťastný, že máme jeden druhého. Ale asi mi život nedopraje toľkej radosti a šťastia. Bol vôbec Nikolas ten pravý?
"Na oboch si cenním niečo iné. Pri Janovi pociťujem istotu a bezpečie, ale zase pri Richardovi voľnosť a mladosť."
"Nemyslím si však, že práve chceš niekoho s kým budeš prežívať druhú pubertu. Potrebuješ niekoho o koho sa budeš môcť oprieť. V noci zaspávať v jeho náručí a cítiť bezpečie. Nebudeš sa musieť strachovať či máš dostatočne upravený make-up. Alebo či ti pribudol ďalší šedivý vlas. Ján ťa bude milovať takú aká si. Nebude milovať tvoje peniaze ani tvoje telo. Bude ťa milovať takú aká si. Krásna, zrelá žena!"
"Keby sa dal čas vrátiť na späť..."
"Nebol som ten pravý!"
"Prečo si to myslíš?"
"Ja to jednoducho viem!"
Tak ťažko sa mi počúvali jeho slová. Nemôžem povedať, že som už k Nikolasovi nič necítila. Klamala by som, stále budem k nemu niečo cítiť o desať či dvadsať rokov.
"Ako sa však zbaviť Richarda?"
Vchodové dvere sa v tom momente otvorili a v nich sa objavil Richard. Bledá tvár, kruhy pod očami, týždňové srnisko jasne nasvedčovalo tomu, že sa trápil a že svoje slová mysleľ vážne. Naozaj neprestane o mňa bojovať? Alebo túži po mojich peniazoch?
Richard ma zbadal, okamžite jeho oči zažiarili, znova sa objavil v nich náznak života. Podišiel k nášmu stolu a nepekne sa pozrel na Nikolasa.
"Richard toto je Nikolas môj bývalý snúbenec, Nikolas toto je Richard."
Nikolas podal Richardovi ruku ten však na ňu iba hľadel.
"Chcel som byť naozaj milý." Povedal Richard.
"Ako to myslíš?"
"Nechcem aby si sa s ním stretávala." Flochol na Nikolasa.
"Je snáď na mne s kým sa budem stretávať a s kým nie, nemyslíš?"
"Mám zopakovať svoje slová?"
"Richard, povedal si ich naozaj dosť jasne. Ale ja som sa už rozhodla. A ty to nezmeníš. Nechcem byť ani s tebou a ani s Janom!"
Nikolas šokovane upriamil svoje veľké modré oči. Richard mal slzy na krajíčku a ja taktiež. Sama som neverila tomu čo som práve povedala. Naozaj som to povedala ja? Alebo sa mi sníval zlý sen? Myslela som to vážne?

Z kozubu sálalo príjemné teplo, iskri sa ihrali a osvetlovali obývačku. V telefónnom zozname som vyhľadala Janové číslo a napísala mu strohú SMS.

Nechcem byť ani s tebou a ani s ním. Nikola

Isteže mi okamžite volal. Ja som však telefón hodila na koniec sedačky a nechala slzám voľný priebeh.
Neznášala som seba ba aj okolitý svet.