School Life {Exo FF}[Prebieha uprava]

Part.18

Baek

Priam som vletel do jej izby. Vraj bude v poriadku. Odlahlo mi. Podišiel som k nej. Priložil som svoje pery na tie jej. Z očí jej začali tiecť slzy. Chytil som ju za ruku a druhou jej ich zotrel.,, Jess... je verim že budeš v poriadku... ja.. nechcel som.. kvôli mne tu teraz ležíš.. odpusť.." Ubehlo mi pár sĺz. Nemal somsi z nej robiť srandu. Bolo mi ale zvláštne že mi stisla ruku. Položil som hlavu vedla jej ruky. Zavrel som oči. Ani neviem ako ale zaspal som.

Zobudil som sa na to že sa mi niekto hrá s vlasmi. Bolo mi to nesmierne príjemne. otvoril som jedno očka. ,, Bré ránko spachtoš... Ako si sa za ten deň vyspal?" skoro ma pridrhlo. ,, Ja som spal jeden deň? ona mi len prikvla. ,, Jess.. ja .. prepáč mi to.. " rozreval som sa predňou ako malé deco. Ona si ma vtiahla do objatia.,, To nič láska...Nabudúce budeš vedieť.. Poď sem ku mne...Bude sa ti lepšie ležať.. a ja potrebujem svoj vankúšik.." na tváry sa jej objavila červeň. Bola tak zlatá. Pritisol som sa na jej pery. Boli také sladučké.

,, Byun Baek Hyun okamžite ma začni vnimať! Je to dôležité.." otvoril som oči a spozoroval vedla seba Riu. ,, Chcem ti povedať niečo o Jess.." kyvol som že chápem.  ,, Boli sme ešte malé..

Flashback

,, Jessminie? Kde si tolko už poď!" okrikla som moju mladšiu kamarátku. ,, Už som tu." povedalo nižšie dievčatko s nádhernými, dlhými vláskami. Celkom som jej závidela ako vyzerala. Ale nie zas až tak chorobne. Od toho tu boli  ine diavčata. Vzala som Jess za ruku a vyrazili sme na prechádzku. Prave sme boli pri rybniku keď ma niekto chytil a odtiahol od Jess. Rukou mi zakryli pusu. Jess odtiahli nejake dievčata. Viac som už nevidela. Neviem ako ale podarilo sa mi vytrhnúť. Pozrela som sa vo narabaju s Jess. Dali ju do nejakej debne. Rychlo som sa rozbehla k nej domov. ,, Riley Riley! Jess .. Je zle.. Ona.. V rybniku.." rozbehla som sa naspäť a Riley so mnou. Debna sa už pomaly potápala. Riley tam rychlo skočil a otvoril ju. ,, Je prázdna!" zakričal. Vyliezol von. Až vtedy som si uvedomila že skutočny problem začina...

End

,, Bolo to naozaj hrozne. Tyždeň bola nezvestná. Nakoniec sme ju ale našli. Nikdy o tej veci moc nehovorila. Ale odvtedy má take problemy. Vždy keď sa jej zdvyhne čo i len o trochu tlak to dopadne takto. " v očiach som mal slzy. Jess si toho naozaj prežila vela. Pohladil som ju po hlave. Toto som jej spôsobil ja...

O 2 mesiace neskôr
Jess

Prave som sa vratila domov .Nejak dlho si ma nechali v tej nemocnici. Rozvalila som sa do svojej pohodlnej postielky. Nič nemam na praci. Babi boli take zlativka že mi všetko pisali. Vytiahla som mobil a napisala Baekovi nech pride. Išla som sa už pripraviť, že ho prekvapim. Ako som čakala otvoril dvere. Skočila som nanho. ,, Ahoj lásik.." povedlaa som a pobozkala som ho. Do bozku sa nezapijil. Bol asi prekvapený. ,, Jess.. Nečakal som ťa tu.."  tentokrat ma pobozkal on. ,,Bez teba mi bolo úplne na hovno.. Baekie... Prespi tu.. Prosim.. Chcem ťa pri sebe.."

Baek

Znova som ju pobozkal. ,, S tebou zostanem vždy." objala ma tými jej malými ručičkami. ,, Ake má šmale ručičky.." povedla som a dal jej božtek na nosík. ,, A ty máš zase najkrajšie ručičky." ,, Jess... Chcem ti povedať.. Že s chalanmi začiname koncertovať.." ,, Ja viem.. Na každy jeden idem s vami ako dozor zo spoločnosti. Na kažfom jednom ťa budem otravovať... " hneď sa mi zdvyhla nalada. Nechcel som byť bez nej. Už som ju potreboval. Začala ma vášnivo bozkávať. Keď sme sa odtiahli uvidel dom v jej očiach túhu a vášeň. Omotala bohy okolo môjho pásu. Preniesli sme sa do jje izby. Položil som ju na postel a začal som jej bozkávať krk. Nechal som tam pár svojich značiek. Ona nechala taktiež mne. ,, Jessie??" skoro som jej už dal dole tričko. Niekto nas ale musel, samozrejme ,vyrušiť.   Ten hlas mi ale niečo hovoril. ,, Padaj domov Ley.. Ja tu už niečo mám.." okrikla ho Jess. Musel som sa tomu zasmiať. Objal som ju okolo pásu. Dvere sa otvorili a tam stal Riley v celej svojej kráse.  ,, Ahoj.." pozdravil som ho. ,, Už ste konečne spolu alebo stale ste len "kamaráti"?" ,, Už sme spolu dva mesiace... Dali,sme sa dokopi chvilku pred tym než ma odniesli do nemocnice..." Rileyovi sa na tvary objavil úsmev. ,, KONEČNE!" skrikol na celý dom. ,, Moc vám to prajem.. Vážne... Hlavne tebe Jess.. Už konečne stratiš panictvo.." ,, To už sa stalo mily braček.. Jak sa má inak malá?? A Jane? Dlho som ich nevidela... Už by mohli prisť k nam.. Chcem s sa malou pohrať! Ja jednoducho chcem!" rozkriklaso moja láska. ,, A ja chcem  aby si sa presťahovala do svojho bytu a nestane sa to.. možno prídu na Vianoce... tie budu onedlho tak vydrž.. idem ja už .. čautééé.."....