Denník Sarah Krenekovej

Okno

Vždy som premýšľala aký bude prvý sex. Bude to bolieť? Ale myslím si, že aj keď tak nie nejako strašne. Bude to úžasne. Už teraz mam zimomriavky. Bože ten pocit keď tam vojde. Och bože som preverzáčka. Viem. Ale dosť často si to predstavujem. Tá vášnivá noc. Ale čo keď budem po prvý raz krvácať. To bude inak trápne.

Celý týždeň prebehol v pohode, lebo Adam nebol v škole. Dokonca sa ostatný začali baviť aj s Denisom čo som veľmi rada. Zas bolo všetko okey. So sebim sme boli v pohode, aj s Naty, viedli sme konečne babské reči. Na víkend nás Denis pozval na byt. S babami sme sa vyštafírovali a chalani po nás večer prišli. Býval v Petržke na Starohájskej. Už len keď sme stali pri dverách sme počuli, že tam nebudú dvaja ale bolo ich tam o toršku viac. Zazvonili sme a čakali. Po chvíľke rachotu nám otvoril konečne Denis. „Čauteeee" už bol určite v nálade. Vošli sme. Bolo poriadne nahúlene. Tak nejako sme zapadli do davu. Bolo nás tam okolo tridsať. Nejaký ten známi rap a tvrdé alebo niečo ako Tequila a Fernet. Tak som začala s Tequilou.

„Sarah?" prišiel za mnou podnapitý Denis. „Vôbec sme sa neprivítali. Ahoj" objal ma. „Dúfam že máš čo piť"

„Jasnéé. Naliala som si. Ako to znášajú susedia?" pokiaľ viem po desiatej by mal byť kľud. A už bije po dvanástej.

„Pod nami nikto nebýva" ukázal oboma rukami na zem. „ A nad nami.." zdvihol ruky, načiahol sa k môjmu uchu. „ Je holé nebo"

Nevedela som sa nezasmiať. „Vidím že sa dobre bavíš." Narážala som na jeho „triezvy" stav. Takto nejako som vyzerala minulý týždeň. Pod obraz boží a to si myslím že je len v polovičke toho čo chce za dnešok vypiť.

„Nepôjdeš si zatancovať?" síce to myslel vážne ale mňa to dostalo. Musela som sa smiať. Taký bol zlatý. Začal sa ku mne nahýnať ale to bolo tým že nevedel udržať balans. Lenže niekto to tak asi nevidel. Hneď ho už odsúval Sebi. „Heeeej, brácho. Fajčíš trávu?"

„Čo?" Sebi bol zaskočený otázkou tak ako ja.

„No húliš? Chalani niečo priniesli" vytiahol z vačku.

Chvíľu premýšľal. Bál sa predo mnou niečo povedať? Možno by som to aj ja sksúsila ale taktiež asi neviem ci to chcem povedať pred ním. Ale čo, čo je moja mama? No to by ešte chýbalo. Ani nevie že som vonku. Snáď sa bude Kevin dobre kryť lebo potom sa sranda skončila.

Nakoniec som sa odhodlala a ozvala. „Ja by som to skúsila" usmievala som sa sebaisto na nich.

Sebi nič nepovedal. Možno bol natoľko prekvapený, že nevedel čo povedať.

„Dobre potiahni si ale len trošku ak si to ešte neskúšala" radil mi nejaky cudzí chlapec.

Vedľa mňa sedel Sebi. „neviem či to je dobrý nápad"

Šlukla som si a prvé čo som pocítila bolo že ma dusilo. Snažila som sa to vykašlať. Keď bolo dobre tak som si pre istotu potiahla ešte raz. Podala som to tomu chalanovi a oprela som sa. Kukali na mňa a čakali moju reakciu.

„Čo?" spýtali sa ma.

„Čo, čo?" začala som sa smiať. Neskôr som sa už nesmiala sama. Potom to prestalo sedela som a kukala som originál do blba. Myslím že dosť dlho som tak bola. Potom sme mali chvíľky že sme sa zas až do plaču smiali. Ale v tom to došlo.

„Hej ty" zvolala som na toho chalana. „Počuj do piče" smiala som sa. „No neni mi dobre veru. Asi sa pogrcám"

„To sa stáva" a otočil sa mi chrbtom.