Denník Sarah Krenekovej

Také menšie plánovačky...

Sar+Adi =Forever

„Aby o tom každý vedeľ. Len ty a ja."povedala vyrezal inicialky na dvere do záchodu.

Najradšej by som tieto slová nikdy nepočula. Tie slova nemali ísť na dvere záchodu ale rovno do záchodu. Začala som to vyškrtávať z tých dverí.

„Tu si!" vpálila do hajzla Natali. „Musíme sa hlasiť na ten vylet do New York-u! Rýchlo" ťahala ma za ruku von. Na školskej nástene stal pepier kde sa trebalo zápísť. Natali už pisala ako český žandár.

„Čaute, idete teda?" spýtal sa Dano. Je to Sebastianov dobrý kamarát. Taký vyšší, blond, modré oči. Sen každej baby ale ja som asi iná.

„Jasné že ano" hneď na neho hodila široký úsmev Naty. Zatila mi to nepoedala ale šípim že sa jej páči.

„Fajn bude haluz" dodal Sebi.

„Uhni" dorgla do nas Saša so svojími dvoma harpiami Ninou a Laurou.

„Keď pojdete vy, to bude ale hamba pre nás" premerala si nád s odporom a odišla.

„Lebo s tebou je to vyhra" zafrlal Dano.

„Čo tak ísť dnes do kina?" Navrhol Sebi a kukol na mňa.

„To by bolo fajn" hned rozhorčene vyhhrkla Nati.

„ Do kina? Šak zapneme telku" povedala znechutene Dano a už sa čakalo len na moju reakciu.

„No ták , nebudte suchari. Bude to fajn ked niekam skočíme" snažil sa nám to sebi podať ako skvelí plán.

„Ahojte, vy idete?" pridružila sa k nám Dí, Diana Polákova. Malinká, z dlhými čiernými vlasmi a hlavne nevinikať. Šprt.

„No hej mali by sme ak nás vyberú" povedali sme jednohlasne.

„Ja by som chcela ísť tiež len, viete nemám s ....." nenechali sme ju trápiť sa.

„Vieš že patríš k nám" prehodil jej ruku cez rameno Daniel.

„Tak dnes ideme do toho kina?" spýtal sa znovu Sebi.

„No tak fajn. Dí, ideš s nami?" obrátila som sa na ňu.

„Môže byť" prvý krát som ju videla nahodiť taký široky úsmev. Pristane jej to.

„Zoberiem bráchu nevadí?"

„Nieee, v pohode" na prekvapenie sa ozvala Dí. Hm tak ako šípim niekto je tu zalaskovaný, už druhý v poradí.

Šli sme na nejaký film Hobit. Od tvorcov Pána prsteňov. No to bude ale „zábava.

„Popcorn?" ponúkol ma Sebi.

„Nie dik" kukla som na druhu stranu kde sedela Di a môj brat. Im to ale mlelo. Boli podarený, lepšie ako s tou harpiou Veronikou. Nič iné nerobí len z neho ťaha lóve a keby bol s Dí bola by to fakt láska. Diana je dobrá baba, mám ju rada, síce taka tichučká ale aspoň by sa dopĺnali. „Seklo by im to" obratila som sa s blaženým úsmev na Sebiho.

„Hej, to hej" kukol na nicha pak mi opätoval dlhy pekný pohlad do oči.

Film sa začal. „Už to ide" horko ťažko som sa odtrhla od jeho očí na plátno.

„Opri sa keď chceš" šepol mi Sebi.

„To je v pohode." zariekla som to. Celý čas som sa prehadzovala ostavalo len už nohy za hlavu.