Denník Sarah Krenekovej

Nečakané situácie..

„Á čo si beriete?" bola vo vytrženi Naty.

Dano hneď reflexne odpovedal aj keď asi otázka nebola mierená na neho. „Určte hlavne dresi. No aspoň ja"

„Jejda pre dres musím ísť. Ďakujem za obed. Čaute" odebhol Denis.

„Ten Denis je celkom sladký" štuchla do mňa Naty. „Hodili by ste sa k sebe"

„Niee. Určte nie" spanikárila som a neviem ani prečo.

„Ona je len moja" objal ma Sebi a zasmiali sme sa.

Došla som konečne domov a utekala som urobiť poriadok lebo mal ku mne teda prísť Denis. Pribehol ku mne Kevin. „Tak čo?"

„Dneš maš s ňou rande. Čislo si opíš z mojho mobilu, máš jej zavolať" povedala som taká hrda na seba.

Uplne tam stál ako obarený. „ Oh môj bože, to fakt?!" povedal celý natešený. „Ďakujem" dal mi pusu a už letel. Zas sa vrátil aj s mojím telefónom. „ďakujem" dal mi ho a letel zas preč.

Zazvonil mi hneď mobil. „Áno?"

Ozval sa v ňom Denis. „To som ja Denis. Už som na ceste. Okey?"

„No jasné čakám ťa"

„Okey tak zatial. Ahoj"

Netrvalo dlho a už klopal. Pribehla som ku dverám a ešte som sa obzerla. Zrazu mi došlo a prichytila som sa ako sa upravujem v zrkadle. Načo? Otvorila som dvere.

Nahodila som široký úsmev. „Ahoj"

„Čauko, môžem ísť ďalej" spýtal sa po chvíľke keď som tam jak sprosta stála a škerila sa na neho medzi dverami. Šli sme do mojej izby.

„Wau, máš peknú izbu Sarah" obzeral sa dookola.

Sadla soms i na posteľ. „Ale , taka obyčajná" mávla som rukou.

„Ale pekná" sadol si ku mne.

„No tak čo tu máš" sadla som si do stredu postele do tureckého sedu.

Vytiahol všetky knihy a zošity. „Všetko" zasmiali sme sa.

Vtedy ma napadalo. Ja som ho ničím neponúkla. „Si hladný smädný ?"

„No niečo na pitie by som poprosil" sadol si oproti mne tak isto.

„Hneď som späť" rozbehla som sa do kuchyne. Och bože čo mu mám dať piť? Vodu? Colu? Džús? Minerálku? Asi Colu. Rýchlo som nam naliala a utekala za ním. Keď som vošla do izby tak som videla že v ruke držal fotku na ktorej som ja a Sebastián. Vymenila som si s ním Colu za fotku.

„Chodíte spolu? Ovšem ak sa smiem spýtať" vypil ju až do dna.

Zaskočil ma tou otázkou. „Ja a Sebastián? Nie. Sme len dobrí kamaráti" usmiala som sa na fotku a polo6ila osm ju na stolík.

Celý čas čo som mu vysvetlovala učivu tak sa na mňa pozeral ale tak inak. „je niečo zle?"

Vytrhla som ho zo zasnenia „Nie nie, ja ťa počúvam"

„Fajn tak že..." skočil mi do reči.

„Sarah? Nešla by si somnou na ples?" . Touto otázkou ma zaskočil.

„Ahmm...." nevedela som čo povedať. „Noooo..."

„prepáč asi som to ja..." hneď sa spometala nevedel sa vykoktať tak isto ako ja.