A nakoniec...

1.8K 23 1
                                    



Vystúpila som a verila som tomu, že je koniec. Snažila som sa celý čas všetkým vyhýbať. Čo sa zo mňa stalo. Nevidela som sa ani so Sebim ani s babami s nikým. Prišiel čas plesu. Videla som na Facebooku ako baby vyhodili fotku v šatách. Bolo mi do plaču. Zabuchla som notebook a začala kopať do všetkého čo som videla. Kričala som, plakala som a nadávala na všetko čo sa dalo.

V tom som počula, že niekto zazvonil. Po chvíli mi zaklopal otec.

„Máš návštevu"

Šla som k vchdovým dverám. Otovrila som a stál tam niekto koho som vôbec ale vôbec nečakala.

„Ahoj. Počul som, že nemáš partnera na dnes večer, tak som ti prišiel skúsiť" stál vyparádený v obleku predomnou samotný Adam.

Bola som vážne prekvapená. Utrela som si oči. „Niesom vychystaná. A určite čakajú všetci len na nás" trucovala som.

„No ták. Dal som sa dokopy a chcem ísť ako každý normálny človek a študent na ples. Prosím. Dve individuá musia byť vždy na plese. No tak nenechaj ma prosiť" napravil si rukávy, kukol na mňa a žmurkol jedným okom.

Rozosmialo ma to. „Tak okey"

Obliekla som si tie krásne červené čipkované šaty s dlhými čipkovanými rukávmi a dlhou sukňou aj s vlečkou. Cez pás som si obviazala mašlu vzadu, obula lodičky a vyparádená som sa odhodlala sprevádzať Adama.

Nasadli sme do auta a cestou do školy sme sa zhovárali.

„Predstavovala som si to všeliak ale nie tak, že mi ty zaklopeš na dverách" smiala som sa.

„Keď sme pri tom. Kde je Denis? Kde je Sebi?"

Nechcela som toto rozoberať. S ním? S mojím ex? Doteraz sme sa neznášali.

„Nooo" rozmýšľala som akú verziu mu povedať. „dlho som sa rozhodovala. Až to dopadlo takto. Chvíľu som to ťahala s Denisom len kvôli...." začervenala som sa.

Zasmial sa. „Sexu. Pokračuj"

„No tak. Ale neľúbila som ho, ľúbim Sebastiána a tak som to začala s ním riešiť popri Denisovi. On nás načapal ako sa bozkávame a posalal ma k vode" povedala som mu pravdu. Nemala som čo tajiť ak by chcel mohol by mu to povedať hocikto. Na škole nie j e nič tajomstvom.

„No dobre, ale teraz už môžeš byť so Sebastiánom, nie?" vyhodil blinker.

„No, áno, len Denis... proste Sebastián mi nevie dať to čo on"

Zaparkoval pred školou. „Viem, že je asi blbé, že ti zrovna radím ja, ale mala by si sa vykašlať na Denisa. Sex nie je všetko. Je to len taká čerešnička, to sa dá všetko vykompenzovať, vylepšiť. Ver mi. I keď naozaj by si nešla na jedenkrát so mnou do toho?" zasmial sa.

Trafil som mu jednu. „Nie" krútila som hlavou.

„Ja si pôjdem niečo zajesť. Naprav to so Sebastiánom"

Chvíľu som váhala. „okey. Ďakujem"

„Bože" otočil sa ku mne a chytil ma za ruku. „Si krásna. Bol som debil. Dúfam, že mi raz odpustíš" prešiel mi palcom po líci.

Len som sa usmiala a vyšla s auta. Mala som strach z toho keď stretnem niekoho ako Denisa, Sebiho, Sašu. Keď sme kráčali dnu som sa zamyslela. „Ja nemôžem byť so Sebastiánom."

Vošla som smelo dnu pichal ruku pod Adamovú pazuchu a nevšímala si okolie. Najprv som stretla baby.

Vyvalovali oči na to s kým som prišla. „Môžeš nachvíľu?" stiahal ma k sebe Nátalia.

„To si tu s kým preboha?"

„S Adamom. Chalani sú tu?"

„Denis hej Sebi nie. Myslela som si, že idete spolu" pridala sa Dia.

Pristúpil k nám Adam. „Zatancuj si somnou a potom už neváhaj a bež sa Sebastiánom. Tak to má byť"

Zapozerala som sa do davu. „Áno malo by to tak byť ale niesme v rozprávke. Ja proste, potrebujem mať Denisa"

„Poprosím uchopte svoje partnerky a vyzvite ich k prvému tancu" ozvala sa riaditeľka vo velkých reprákoch pri vchode.

„Tak teda. Zatancuješ si so mnou" uklonil sa mi Adam.

Pretancovali sme celý parket. I keď sme si dostúpali topánky. Ako sme sa krútili na parkete zbadala som Denisa.

„Môžem poprosiť" zastal s partnerkou pri nás a vypýtal ma od Adama.

Chopil sa ma a dali sme sa do pohybu. „Som debil, že to teraz poviem ale potrebujem ťa. Nechcem spávať s inou chcem teba. Zabudnime na všetko a pome na to odznova"

Ani som neváhala. „Áno! "

Tak to nemalo byť. Áno malo to byť inak. Dlho sme sa so Sebastiánom obchádzali, veľmi dlho, až kým som to s Denisom neukončila. Aj tak to všetko potom bolo na pol huby. Vedela som čo som stratila, čo som obetovala ale zistila som si, že s nymfomankou ťažko súperiť. 





Chcela by som poďakovať za každé jedno prečítanie či to bola jedna veta, jedna kapitola a nehovoriac o celej knihe. :)

Bola by som rada za každú spätnú väzbu 

Denník Sarah KrenekovejWhere stories live. Discover now