Denník Sarah Krenekovej

Nevítaní

Niečo sa mi nepáči. Nepáči sa mi jeho správanie. Sprvoti to bolo super taký frajerský, sexi všetko ale teraz? To ma ako pre boha oslovuje? Ja viem že sa tak pári oslovujú ale neviem či sa to ešte teraz hodí po pár dňoch. 

Zlato, Miláčik. 

Prečo? 

Také divné to je. 

Zabudla som si zobrať včera kľúče od domu čiže som musela zvoniť. Otvorila mi na prekvapenie Veronika len v tričku a nohavičkách.

„Čauky" prežúvala žuvačku jak krava. Čo bolo ešte divnejšie, že naši boli doma a ona sa ani neunúvala natiahnuť si nohavice. Videla som na našich, že sú dosť zhrození. Sedeli za stolom a ešte raňajkovali tak som sa k ním pridala.

„Ahojte" zobrala som si tanier a nakladala si syr, šunku, chleba.

„Kde si bola?" spýtal sa otec. Ale myslím si že to boli len "formality" lebo to len tak zašomral a čítal si noviny.

„U Naty. Boli sme večer vonku " tlačila som do hlavy. Tak si uvedomujem, že vkuse, ale vkuse klamem. Do neba teda nepôjdem.

Na prekvapenie otec sa ďalej pýtal. „A ako bolo?" pretočil stranu.

„Ušlo to. Celkom fajn. A vy? Kde ste boli? Keď som došla zo školy neboli ste doma"

„Boli sme u Némethovcov na káve". Némethovci. No pán Németh je otcov kolega a veľmi dobrý známi. Sú taká istá zvláštna rodina ako my. Asi preto si rozumejú. S ich deťmi sme sa voľakedy priatelili len oni šli študovať do anglická tak sa potom prerušili kontakty.

„Akože tá Veronika.." nahla sa mama cez stôl aby nás nepočula. Bola z nej úplne zhrozená. „Ten tvoj brat nie je normálny" pohoršovala sa.

„Idem za ním" postavila som sa od stola a šla som do Kevinovej izby. Počula som, že mali zapnutú hudbu, čiže som ani nezaklopala. No keď som vošla tak som to oľutovala. Kevin ležal na posteli ona nad ním stála, tancovala a vyzliekala si pomaly tričko. Keď ma zbadala tak sa zatackala a spadla na zem. Kevin rýchlo išiel vypnúť hudbu. Ani som sa neospravedlnila. „Kevin môžeš na chvíľu?". Šli sme do mojej izby. „Čo tu ešte robí? A čo to s ňou preboha robíš?" šepkala som ale bola som dosť nahnevaná.

„Neviem no. Však mi dala tak nemôžem ju hneď poslať preč."

„Žartuješ???" vyvalila som na neho oči. „A čo Dia. Ublíži jej to ak to zistí"

„Tak to nikomu nehovor" otočil sa a šiel preč. Nespoznávam ho. Ale no mužské pudy sa nezaprú.

Išla som za mamou kvôli New Yorku. „Mami?". Práve umývala riad.

„Zlatko?"

„Noo vieš tá Amerika.. Ide sa tam v pondelok a keď tam chcem ísť musím previesť platbu už dnes" šlo to zo mňa dosť ťažko.

Vypla vodu a otočila sa ku mne. „S otcom sme to už zaplatili cez týžden. S tým, že mi niečo slúbiš a dodržíš to" už keď povedala že to zaplatila tak som jasala od šťastia.

„Hoci čo" hodila som sa jej okolo krku.

„Keď prídeš. Celý mesiac sa budeš učiť a zo všetko nazbieraš po tri známky" hrozila mi prstom.

„Anoooooooo" kričala som a skákala.

Hneď bol den krajší. Už som sa začala aj baliť. Potom som vytiahla denníček a konečne si niečo napísala kedže som doteraz moc času nemala.