Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

Bonus č. 4

Ahojte :) 

Takže dnes tu máte naozaj posledný bonus :) Vznikol ako posledná kapitola na želanie takže týmto ho aj chcem venovať adad17 a muffincek ktoré za jeho vznik veľmi lobovali :) Ale som rada, že som to napokon napísala. Predsa len Peony je moja vymyslená postava, tak si zaslúžite vedieť ako to s ňou dopadlo :)

Dúfam, že sa vám  teda bude páčiť :)

*** 

22. august 1978

Leto pomaly končilo, a bolo to značne cítiť na studenom vánku, ktorý prefukoval. Peony Grimmstonová stála v prístave, vedľa svojich rodičov a nervózne prešľapovala na mieste. Keď však videla, pekného mladého muža ako zoskočil zo svojej motorky a podišiel k nej. Zložila svoj kufor na zem a zamumlala matke ospravedlnenie a vzdialila sa. „Prišiel si?" stále neverila vlastným očiam.

„Musel som sa prísť rozlúčiť, Peony." usmial sa Sirius. „Naozaj si to nerozmyslíš?"

Smutne sa usmiala. „Ja veľmi by som chcela ...ale nie. Rodina najlepšieho priateľa môjho otca zmizla bez stopy." zašepkala. „Našli ich o niekoľko dní neskôr, mučili ich a zabili, len preto že pracoval na ministerstve ... a spolu s nimi zabili aj ich deti. Nie som na to hrdá Sirius, naozaj nie som. Ale bojím sa. Viem, že som zbabelá, že nie nie som taká odvážna aby som ostala a bojovala. Nejde mi o vlastný život, ale už len strata Alexandry ma zničila. Nemôžem sa zobúdzať každý deň so strachom, že o koho prídem dnes ... a ak by sa ti niečo stalo ... neprežila by som to."

Sirius ju vzal za ruku a jemne stisol. „Netráp sa."

„Budeš mi chýbať, Black."

„Samozrejme, že budem." uškrnul sa. „Aj ty bude chýbať mne, P."

„Napíšem ti." sľúbila.

„A ja, keď sa toto celé skončí ťa prídem navštíviť." odvetil Sirius. „Priniesol som ti malý darček." siahol do vrecka a podal jej krabičku. Peony ju zvedavo otvorila. Bola v nej ukrytá retiazka. „To je ..."

„Hviezda áno." pritakal. „Sirius ... nuž mal som ju od nepamäti. Ale chcem aby si ju mala teraz ty. Na pamiatku."

„Stále ju budem nosiť." sľúbila so slzami v očiach. „Ďakujem."

Po prístave sa pozval prenikavý zvuk, ktorý upozorňoval pasažierov na to aby sa nalodili. „Musím ..."

Sirius jej dal jemný bozk na pery. „Dávaj na seba pozor, P. A buď šťastná."

„Nezabudni na mňa Sirius." Peony ho silno objala a dala bozk na líce. „Ja na teba nikdy nezabudnem. A budem na teba čakať."

***

13 december 1979

Milá P,

mala si pravdu. Život mimo Rokfortu vôbec nie je taký skvelý, aký som si vždy predstavoval. Je plný smútku a strát. Mám pocit, že sa na nás všetko sype. Po tom čo James stratil rodičov, kvôli chorobe dračích kiahní ako som ti písal, nás navždy opustila aj Hope Lupinová. Remus je na dne. Ani sa mi nechce veriť, že sa za ten rok toľko zmenili naše životy. Navyše sa povráva, že Regulus zomrel v službách Voldemorta. Neteším sa z toho, samozrejme. Popravde ani neviem čo som cítil.

Ale tak mám aj dobrú správu. Lily a Jamesovi sa čoskoro narodí dieťa. A hádaj, kto bude krstným otcom?

Posielam ti bozky.