Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

40. EŠTE NEZAPADLO SLNKO VŠETKÝCH DNÍ

Nasledujúce dni boli pre Teddyho náročné, ale aj veľmi pekné. Bolo skvelé zobudiť sa na to, že mama robila raňajky aj keď to vôbec nevedela. A bolo skvelé aj to, ako bol s Lyallom a Remusom na nákupoch v Šikmej uličke aby nakúpili všetko potrebné do školy. Teddy si tiež kúpil zopár učebníc. O dva týždne, teda začiatkom nového školského roka mal nastúpiť do posledného ročníka aurorského výcviku. Potom sa zastavili po Nymphadoru na ministerstve a šli na spoločný obed.

Teddy sa postupom dní dozvedal rôzne veci, ako napríklad to, že sa Remus po vojne vrátil učiť na Rokfort, že Lyall je alergický na čokoládu a jeho matka kýcha z kvetov hoci ich miluje. Pomaly ich spoznával a bolo to skvelé.

A tak ani nezbadali ako rýchlo prešiel zvyšok letných prázdnin a nastal prvý september. Teddy mal našťastie na výcviku objaviť až popoludní, čo bolo určite spôsobené tým, že skúšajúci chceli odviesť svoje deti na nástupište 9 a ¾, kde ich čakal Rokfortský express.

Ráno vstal skôr ako mu zazvonil budík, zašiel dole na raňajky ktoré pre zmenu a úľavu všetkých dnes urobila Andromeda a po tom ako dopil svoje kakao bežal do izby aby sa prezliekol. Chcel ísť na King's Cross aby sa rozlúčil s Victoire. Nevideli sa niekoľko dní a neskutočne mu chýbala. Navyše ona bola jediná s kým sa mohol normálne pozhovárať.

Keď vošiel do izby, prekvapilo ho, že na posteli ležal zapečatený list. Bolo na ňom napísané meno, pekným úhľadným písmom, ktoré nepochybne patrilo Remusovi. Teddyho to prekvapilo. Zlomil však pečať, sadol si na okraj postele a pustil sa do čítania.

Milý Teddy,

nebol som si presne istý, kedy ti presne mám doručiť tento list, a tak som zvolil až dnešný dátum, aby sa tak nestalo skôr.

Je niekoľko mesiacov po vojne, a hoci sme vyhrali stále sa všade striedajú pocity beznádeje, smútku a šťastia v každom z nás. Všetci sme stratili príliš veľa, či už priateľov, rodinu, alebo len samých seba. A je na nás aby sme sa s tým naučili žiť a aby sme znova našli dôvod žiť. Ja som ho našiel v tebe a tvojej mame. Využil som príležitosť, že Dora šla s Andromedou na vianočné nákupy a ja mám aspoň priestor na napísanie tohto listu.

Možno ťa celkovo prekvapilo, že som sa dovtípil kto si, počas toho ako si mi pomohol s Greybackom. Nuž, za to môžeme ďakovať Victoire. Napísala mi list, ktorý mi nechala v knihe. Varovala pred budúcnosťou, ale našťastie bola natoľko prezieravá, že ho zapečatila kúzlom, ktoré bránilo prečítaniu až predvečeru bitky na Rokforte.

Rovnaké kúzlo som použil aj ja teraz. Určite si však bol prekvapený, z toho že som nereagoval na tvoje narážky a pokusy o rozhovor, ktoré si určite mal. Je to jednoducho preto, že nemôžem. Práve sa chystám vypiť elixír, ktorý mi upraví pamäť. Nemôžem žiť s tým, že sa budem dívať na svojho syna ako rastie a dospieva a vedieť, že sa dostane do minulosti aby mi doprial šancu v šťastnú budúcnosť. Je to dosť desivé a skľučujúce. Cestovanie časom má veľa nepreskúmaných následkov a ja by som mohol spôsobiť dosť veľký problém, alebo to celé pokaziť.

Som ti veľmi vďačný, za šancu ktorú si mne – nám všetkým dal. Ako som ti povedal, si najlepší syn akého som len mohol chcieť. Som na teba hrdý a mám ťa rád, Teddy.

S láskou otec

PS: Mal si pravdu, ešte nezapadlo slnko všetkých dní.

Teddy si list čítal znova a znova. Konečne to dávalo zmysel. Trocha ho to mrzelo, ale napokon usúdil, že to takto bolo lepšie. A chápal Remusovo rozhodnutie zabudnúť na budúcnosť. Predsa len Dumbledore ich tiež často varoval pred zahrávaním si si časom.