Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

17. SRDIEČKOVÉ MYDLOVÉ BUBLINKY

„Vyzeráš, akoby ti bolo zle." poznamenala Victoire, keď s Teddym šli späť do Rokfortu. Rozdelili sa do dvojíc, lebo cestička bola úzka, a navyše pri krajoch boli celkom dosť hlboké mláky po daždi. Začula časti rozhovorov a miestami sa musela uškŕňať. Lily hovorila Jamesovi o liste, ktorú dostala od mamy, v ktorom jej písala, že jej sestra sa bude v zime vydávať. Lily bola očividne smutná z toho, že sa Petunia ani len neunúvala jej o tom napísať sama. Peony šla so Siriusom a neustále sa hádali, pokiaľ sa tomu dalo vyrozumieť kvôli projektu pre Slughorna, najmä preto, že Sirius očividne hovoril o niečom úplne inom. Mary s Alice šli prvé, a Alice celý čas básnila o Frankovi. Victoire sa snažila nejako odosobniť, no príliš jej to nešlo. Bolo pre ňu príliš smutné, pomyslenie na to, čo ich naozaj čakalo. Alexandra a Remus išli úplne poslední. Boli príliš ďaleko než aby Victoire, či Teddy niečo začuli.

„Je mi fajn." odvetil Teddy upäto. Snažil sa nenápadne pozerať za seba, ... ale čo videl sa mu nepáčilo čoraz menej, ale nechával si to pre seba.

„Čo ti je?" nechápala Victoire, keď sa dívala na Teddyho, ktorý úplne zbledol. Sledovala jeho pohľad. Remus s Alexandrou si niečo šepkali a pozerali sa na seba tak, že sa to snáď ani nedalo inak pochopiť. Dokonca kráčali tak blízko pri seba, že sa ich ruky dotýkali ...

„Edward, si strašne detinský." Victoire nad ním prevrátila oči. „No poď ..." chytila sa ho, čo ho samozrejme dokonalo rozptýlilo. „Dávno si mi nehovoril tie desne otravné veci, ako to, že som krásna a ako ma neskutočne miluješ, a podobne." uškrnula sa naňho.

„Kam tým mieriš? Nebodaj ti to chýba? A nevolaj ma Edward." zavrčal. „Vieš, že to neznášam ... a navyše niekto ťa môže počuť!"

Zachichotala sa. „Si hrozný fakt ... no tak počúvam."

Teddy ale mlčal, až kým sa nevrátili späť do školy, zatiaľ čo Victoire ho vyslovene zabávala kadejakými hlúposťami čo jej práve napadli. Počúval ju len na pol ucha. Pri Rokforte sa rozutekali do hradu, lebo opäť začínalo pršať, len Teddy si všimol, že Alexandra a Remus zaostali a on tiež akoby zamrzol na mieste. Počul jej smiech, a videl ako napriek, tomu príšernému počasiu zamierili k jazeru.

„On ..." zašepkal. Teddy „On je do nej zaľúbený ..." hlesol neveriacky. Očividne tušili, že v tomto príšernom nečase ich nemôže nikto vidieť, objímali sa a bozkávali. Alexandra potom vyčarúvala mydlové srdiečka, kým ju Remus držal v náručí a obaja boli chránení nejakým štítom, lebo sa im kvapky dažďa vyhýbali.

„Čo?" spýtala sa Victoire, začínala jej byť zima a bola nervózna, že Teddy zdržuje. Ale vzápätí sa začala smiať, keď jej došlo o čom Teddy hovorí. „Edward, prestaň žiarliť." uškrnula sa. „Hádam si nebol taký naivný, že si čakal, že jediný vzťah v jeho živote bolo s tvojou mamou?"

Teddy sa na ňu zamračil. „Je to môj otec a moja mama ..." odsekol potichu. „Takže ..."

„Pre Merlina ... !" hnevala sa. „Toto čo vidíš, tento Remus nie je tvoj otec, ešte nie ... je to mladý, sedemnásťročný chalan!" dohovárala mu. Prinútila ho aby sa pozeral na ňu. „A tvoja mama má koľko? Štyri roky? Či päť? Pochybujem, že vôbec vie že vôbec existuje. A keď aj vie, tak ho to nemá prečo zaujímať. Ona je momentálne iba dievčatko, zatiaľ čo on je mladý zdravý muž. Chápeš?"

„Ale ..."

„Žiadne ale." zamietla Victoire. „Poďme ... a nebuď taký urazený, že Remus nedržal tridsaťpäť rokov celibát. Si smiešny."

***

„Dnešok bol veľmi pekný." vravela Alexandra s úsmevom. Mala skvelú náladu, napriek zime a hroznému počasiu. Vo vzduchu okolo nich bolo cítiť vôňu ruží, mohli za to mydlové bublinkové srdiečka, ktoré rozbíjali kvapky dažďa. „Máš skvelých kamarátov."