Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

6. LUPENE RUŽÍ

Remus sa vracal do Chrabromilskej veže s oveľa lepšou náladou, než s akou odchádzal. Celý čas mu znel v ušiach Alexandrin veselý smiech a jej slová, keď mu sľubovala, že ho bude navždy milovať. On jej vyznal lásku jeden deň pred prázdninami. Vyzerala taká zaskočená, že sa vtedy nezmohla na nič. Ďalší deň sa už nevideli, a cez leto si mohli vymeniť len naozaj málo listov. Teda skôr len ona písala jemu. On jej napísať nemohol, hoci po tom neskutočne túžil. Vedel, že keby list našiel niekto z jej rodiny dopadlo by to pre Alexandru hrozne... Pamätal si moment keď sa „zoznámili". Nebol si istý, či je to to správne slovo, pretože on ju poznal od druhého ročníka. No veľmi dlhý čas uplynul, kým sa spolu rozprávali.

Aj dnes si živo pamätal ako vtedy vstúpila do Veľkej siene spolu s ostatnými prvákmi.

„To je Regulus," ukázal Sirius na chudého čiernovlasého chlapca pri blond dievčati. „Môj mladší, dokonalý brat."

„Možno aj on naruší tradíciu!" zasmial sa James potichu.

Sirius sa smial tiež. „Pochybujem." odpovedal. „Jedine keby chcel matku zabiť, lenže on ju príliš zbožňuje na to aby sa ju opovážil tak sklamať ako ja minulý rok."

Mal pravdu. Klobúk síce nevykríkol hneď ako pri niektorých, ale o chvíľu na to sa po celej Veľkej sieni rozľahol hlas, Triediaceho klobúku: „Slizolin!"

Sirius si odfrkol.

Minerva čítala ďalšie mená zo zoznamu. Sirius a James sa smiali a plánovali ďalšie darebáctva, zatiaľ čo Peter len túžobne hľadel na prázdne stole a želal si už, nech je po triedení aby mohla začať hostina, a tiež prispieval nápadmi na ich záškodnícke činnosti. Jedine Remus pozoroval triedenie so zaujatím.

„Rose Alexandra Lestrangeová!" prečítala Minerva z pergamenu. Dopredu k stoličke sa pohlo to blond dievča, ktoré stálo pri Regulusovi. Konečne Remus videl jej tvár. Bola taká krásna. Určite bola najkrajším dievčaťom na svete. Preňho od tohto okamihu rozhodne. Akoby vycítila, že sa na ňu díva a pozrela sa priamo naňho. Mierne sa začervenala a sklopila pohľad. Remus sa otočil tak prudko, že takmer spadol. „

Čo blbneš?" spýtal sa ho James. 

„Ja ... nič." Remus sa už snažil nepozerať priamo. Iba úkosom. „Slizolin!" z myšlienok ho vytrhol hlas Klobúku. Trocha sa usmiala keď si dávala klobúk z hlavy, a rozbehla sa k slizolinskému stolu a posadila sa vedľa Regulusa, ktorý bol očividne šťastný, že sa k nemu pripojila.

„Poznáš ju?" spýtal sa Remus, snažil skryť záujem o dievča. „Vyzerá, že sú s Regulusom kamoši."

„Hej, malá otravná Lex." zasmial sa Sirius. „Dobre nie je až taká desná, ako jej rodina. Ale večne sa chcela so mnou a Regulusom hrať. Regulus bol do nej buchnutý snáď od piatich rokov. A navyše ..." Sirius trocha stíšil hlas keď sa ku kamarátom nahol a takmer šepkal. „Myslím, že rodičia moji a jej otec sa dohodli, že sa s Regulusom vezmú!"

Remus sa mračil. „Dohodnuté manželstvá ako v stredoveku."

„Hej," prikývol Sirius. „Ale ty nevieš aké je to byť Blackom." mračil sa. Nahodil odmeraný výraz. „Byť Blackom je najväčšia výsada!" prehovoril hrubým hlasom imitujúc svojho otca. „Nikdy na to nezabudni!" Sirius odfrkol. „Sa divím, že ma rovno nevydedili po tom, čo ma zaradili do Chrabromilu."

„To je až také hrozné?" spýtal sa ho James súcitne. Sirius o rodine vždy hovoril len kusé informácie. „Naši sú tiež čistokrvní, ale nikdy z toho nerobili vedu. Hovoril som im aj to, že sa plánujem oženiť s Evansovou, len čo dokončíme štúdium na Rokforte." uškrnul sa. „Povedali, že v pohode, že v láske predsa na pôvode nezáleží."