Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

29. SLEČNA GRIMMSTONEOVÁ ZASAHUJE

Dni sa míňali príliš rýchlo. Február vystriedal marec, ktorý priniesol konečne trocha slnka a lepšej nálady do tej pochmúrnej atmosféry, korou boli presiaknuté hrubé múry tohto čarovného miesta. Siedmaci boli zahltení úlohami najviac, rovnako ako piataci. Dve dievčatá z Bifľomoru a dokonca skončili v nemocničnom krídle lebo sa nervovo zrútili a Madam Pomfreyová im nanútila posilňujúci odvar.

Dokonca aj Jamesa Pottera a Siriusa Blacka videli v knižnici nad učením. Remusa ten pohľad pobavil. Peter bol z nich najnervóznejší. Neustále si mrmlal zaklínadla aby sa kontroloval či ich vie, a to im ostávali ešte dva mesiace do skúšok.

„To nie je normálne, aký si kľudný Edward!" osopila sa Victoire na Teddyho keď sa hral s pľuvadlíkmi, zatiaľ čo sa ona učila na Obranu proti čiernej mágii, a bola z nej riadne zúfalá.

„Ale keď ja to všetko viem," mykol plecami. „Nemôžem za to, že som geniálny. Však vieš, že som mal z M.L.O.K-ov samé vynikajúce." cmukol na ňu.

„Šprt." zamračila sa.

„Vic." zasmial sa. „Neprežívaj to tak. Ber to ako tréning."

Mračila sa, absolútne jej to nepomáhalo, aj keď vedela, že má pravdu. „Chalani chystajú Remusovi oslavu." povedal Teddy po chvíľke. „Asi im pôjdem pomôcť, ty sa len pekne uč, moja krásna víla." nahol sa k nej a pobozkal ju na pery.

***

„Vypadni Regulus!" Alexandra sa zamračila na svojho bývalého kamaráta. Sedel na kresle v klubovni a niečo si čítal. Okrem neho tam boli len nejaký štvrtáci, pár prvákov a na druhom kresle si čítala Peony učebnicu elixírov.

„Potrebujem hovoriť s Peony." dodala, a netrpezlivo klopkala nohou, ruky si dala v bok. „No šup!" vyháňala ho.

„Lex, klubovňa nie je len tvoja!" odvrkol Regulus, no vstal a znechutene sa pobral ku schodom. Ešte sa však obrátil a díval sa na ňu. Tak veľmi ho zraňovalo ako sa k nemu správala. Odvrátil od nej pohľad a svoj Metlobal v priebehu vekov si šiel čítať na poschodie.

„Ty vieš byť hotové slniečko Alexandra." Zasmiala sa Peony. „Nevedela som, že taká vieš byť."

„No čo už, ten Slizolin sa nejako určite podpísal." žmurkla na kamarátku. „Potrebujem pomoc Peony. A neviem o nikom inom, kto by mi mohol pomôcť!" Alexandra sa ňu prosebne hľadela. „Prosím!"

Peony nad ňou prevrátila očami, zaklapla knihu a hodila ju na stolík. „Tak von s tým!" vyzvala ju. „Len už prosím ťa nerob tie psie oči."

„Ale zaberá to nie?" zachichotala sa Alexandra.

„Je to otravné." uviedla na presnú mieru Peony. „Čo potrebuješ, Lex?"

Alexandra skontrolovala či ich niekto nepočúva. „Remus bude mať narodeniny, a chcem ho prekvapiť. Pomôžeš mi?"

„Ja?" Peony bola naozaj prekvapená. „No tak Peony," Alexandra na ňu opäť tak prosebne zazerala. „Keď ja nikomu inému neverím."

Peony si povzdychla. „Alexandra, vieš že je to ..."

„Šialená?" prerušila ju blondínka. „Samozrejme. Ale Peony, ja ho tak veľmi ľúbim ... veľmi! Nedokážem to ani sformulovať čo pre mňa všetko znamená."

„Nemusíš." Peony sa na ňu usmiala. „Ty úplne žiariš, už len keď o ňom hovoríš. Prajem ti to naozaj. V dnešnom svete je naozaj vzácne mať takú krásnu lásku ako je tá vaša. Rada ti pomôžem." sľúbila.

Alexandra radostne zvýskla. Vstala a silno Peony objala. „Si najlepšia!"

***

Po tom, čo Remus ako hlavný prefekt, bol za riaditeľom a odniesol mu niekoľko žiadostí od siedmakov, aby sa mohli po štúdiu pridať k Fénixovmu rádu, sa Dumbledore spoločne s vedúcimi fakúlt rozhodli založiť Klub duelantov. Dostal ho na starosť maličký profesor Flitwick, ktorý bol slávnym duelantom. Dnes sa mala konať prvá hodina. Prišlo hojne študentov. Okrem siedmakov tam bolo aj veľa piatakov a šiestakov. Nižšie ročníky profesorka McGonagallaová dôrazne vyhnala.