OSUD-Žena v mafii ✔

5.KAPITOLA

Keď sme prišli do domu auto som nechala na príjazdovej ceste a ponáhľala som sa za Aronom do kancelárie, neriešila som klopanie a vtrhla som rovno do pracovne. Aron hodil na mňa jeden zo svojich nahnevaných výrazov ale keď zbadal že som to ja svoj pohlaď preniesol na muža predným. Myslím, že to pochopil aj z môjho výrazu pretože síce dokážem lúštiť cudzie výrazi tváre, ich postoj alebo držanie tela nikdy som nedokázala ovládať ten moj vlastný, hlavne ak išlo a niečo dôležité a nebezpečné.

,,Doriešime do neskôr." muž sa zdvihol a až vtedy som si uvedomila že to je pán Brein z rána, hodil na mňa nepekný pohľad ale potom už opustil kanceláriu.

,,O čo ide Sára že si mi sem takto vtrhla, niečo som práve riešil." prešla som k stolu a zhlboka sa nadýchla.

,,Dnes v škole som išla na wcko a vypočula si rozhovor jedného muža." začala som hovoriť môj príbeh už od začiatku ale Aron mi skočil do reči.

,,To kvôli tomu si tu?" oprel si hlavu o ruku, pretočil očami a zhlboka si vydýchol. ,,Už som sa zľakol že to bude niečo dôležité."

,,Mal by si počúvať,  neskákať mi do reči pretože ide o Amandu." teraz som na neho škaredo pozrela ja ale ako som vyslovila jej meno tak stuhol. Pochopil to, v našom svete rodina bola jediná istota a to viac ak išlo a dcéru.

,,No, telefonoval obsah rozhovoru bolo že niekoho má nájsť na škole, vtedy to nebolo nič zaujímavé ale po prednáške som sedela na chodbe a čakala na Amandu, ktorá niečo riešila s profesorom. Keď ma ohlásil ten muž mohol mať najviac 22 pýtal sa ma na hnedovlasé dievča s hnedými očami a ako on povedal nevinným smiechom hneď sa mi vybavila Amandu ale mlčala som a tak pokračoval a zhodou okolnosti dievča ktoré hľadá sa volá Amanda a chodí na dizajn." dokončila som svoj dlhý monológ, ktorý som skoro vypľula, tak rýchlo som rozprávala. Načiahla som sa po pohári, ktorý bol na stole a odpila som z neho a až vtedy som si dovolila vydýchnuť. Amanda je doma, v bezpečí a o všetkom vie Aron. Nesklamala som. Zostalo ticho a ja som čakala na jeho reakciu, po chvíli asi vstrebávania informácii prehovoril.

,,Čo si mu povedala?" v jeho tvári bola vpísaná starostlivosť a strach o Amandu.

,,Poslala som ho na druhú stranu školy a aj s Amandou som zmizla." odpovedala som a srdce s toľkého adrenalínu mi búšilo ako o život.

,,Dobre ďakujem Sára už sa o to postarám." uistil ma a ja som mala v pláne odísť pretože nebolo nič čo by som chcela doriešiť ale myslím, že Aron mal iný názor. ,,Ešte sme niečo nedoriešili." ani som sa na neho nemusela pozrieť aby som vedela že všetky obavy z jeho tváre zmizli a nahradili ich škodoradostný úsmev. Vedel, že Amanda je v bezpečí tak prečo by si teraz nemohol ripnúť aj do mňa.

,,Neviem o čom hovoríš" bezmyšlienkovito som mu odpovedala pokračovala som v odchode.

,,Sára stoj! A sadni si do toho prekliateho kresla a postav sa k tomu ako dospelá!" skríkol na mňa a ja som rýchlo pochopila, že mu dochádzala trpezlivosť na hranie hier. Rýchlo som sa otočila a vrátila do kresla. Nadýchol sa. ,,Sára si dobrá v tom čo robíš, moje miesto dám lepšiemu z vás Erica nepoznám ale má právo na to a keď sa ukáže, že je lepší dostane to miesto on. Nebudem ta preferovať len zato že si moja dcéra." povedal mi a myslím, že sám sa presvedčoval o tom, že je okej aby prišiel niekto nový a prevzal jeho prácu, oprel sa do kresla a čakal na moju reakciu.

,,Ale-" chcela som mu povedať niečo ale zasekla som sa, mala som pocit, že nech poviem čokoľvek nebude to dosť dobré.

,,Žiadne ale Sára, máš možnosť prelomiť ľady za to čo bojuješ. Bojuješ aby náš svet neprehliadal ženy, aby dostávali rovnaké možnosti a ty si toho dôkazom že aj žena môže byť rovná mužovi ak na sebe pracuje. A ty si na sebe pracovala od detstva, pozri kde si to dotiahla Sára nezatrať svoju možno jedinú šancu dostať sa na vrch tohto potravinového reťazca. Presvedčila si mňa a teraz jednoducho presvedč aj ich." povedal mi akoby to bola tá najjednoduchšia vec a ja som vo svojom vnútri vedela že, má pravdu ale...

,,Čo ak to nedokážem? Budem všetkým na smiech." povedala som nahlas myšlienky čo ma prenasledovali, Aron si prehliadol moji tvár akoby ju nikdy nevidel.

,,Nerieš čo bude potom ale ber príležitosť, ktorú máš pred sebou a konaj!" povzbudzoval ma a ja som si to čím ďalej tým viac pripúšťala. Pousmiala som sa a rozhodovala o svojom osude má pravdu mám svoj život vo svojich vlastných rukách. ,,Dám ti čas."

,,Nie. Rozhodla som sa." Aron sa mi zapozeral do oči akoby v nich bola odpoveď na jeho otázku. Nadýchla som sa a pomaly vydýchla všetok vzduch z pľúc a urobila som krok do neznáma. ,,Beriem to. Spravím všetko preto aby som to dosiahla." Aron sa pousmial akoby na to čakal, na to že sa rozhodnem biť za moju vlastnú budúcnosť. Niekedy ani nevieme ako ďaleko nás osud zaveje keď si jednoducho dovolíme bojovať. Možno osud, náhoda alebo iba život má pre nás vždy niečo pripravené.

,,Určité veci sa zmenia." viac-menej mi to iba oznámil ja som sa na neho otočila a odpovedala.

,,Ja viem, ja viem." a už som odišla.

Keď som kráčala dole po schodoch s jemným úsmevom som stretla pána Breina. ,,Dobrý deň. Už môžete isť za Aronom." Muž na mňa hodil nenávistný pohlaď a zastavil sa.

,,Dievča, dievča neviem čo si zač ale nepáčiš sa mi." počas toho ako rozprával iba krútil hlavou ako vychovávateľ v decáku keď som niečo vyviedla.

,,Tak asi dík no." odišla som do izby, sadla som si za stôl a venovala sa dokumentom o strate zbraní ale nič v nich nie je žiadna diera. Nič. Už som bola frustrovaná keď som započula klopkanie na dvere. ,,Ďalej" zakričala som a otočila sa na dvere do izby strčil hlavu Grek.

,,Máš niečo na práci?" opýtal sa ma opatrne ako keby som ho mala vyhodiť.

,,Nie poď ďalej, len som prezerala tie dokumenty asi po tisíci krát a stále tam nič nie je a ja som už som z toho fakt zúfala." odpovedala som úprimne a hlavu vložila do dlani.

,,Tak poď so mnou vypustiť paru." natešene mi povedal Grek, nadvihla som obočie a dúfala že nemá na mysli žiaden bar alebo niečo podobné.

,,Vypustiť paru?" nedôverčivo som sa spýtala ale on sa iba podozrivo usmial.

,,Poď a nebuď zvedavá." skôr než dopovedal už ma ťahal k autu.