OSUD-Žena v mafii ✔

8.KAPITOLA

Ráno prebehlo celkom v pohode keďže prednášku mam až o desiatej takže som si o chvíľu dlhšie pospala a keď som zišla do jedálne už tam nikto nebol, Amanda bola už v škole a Aron v pracovni. V kľude som si vypila kávu a pobrala sa k autu, nastúpila som a do GPSka som zadala adresu školy nech mi nájde najkratšiu cestu a aj tá má 27 minút a ja som ešte mala celú hodinu času tak som sa rozhodla, že sa cestou zastavím pre orieškové latte. Moje obľúbené. A potom som už išla rovnou do školy, akurát som bola na ceste do učebne keď mi pípla esemeska.

GREK: Mala si pravdu po Amande sa tu zháňal jeden chlapík. Tvrdil že je Amandím spolužiak ale nie je zapísaný na škole. Nepustil som ho k nej a dostal malú poučku takže sa k nej ani nepriblíži.
Ja: Ďakujem

Keď som prišla do učebne sadla som si do tretej lavice a roztvorila notebook počúvala som profesorov a robila si poznámky, učia sa tu pre mňa zaujímavejšie veci než na Amandinej škole. Po prednáškach som išla do Aronovej firmy pre dokumenty, ktoré si chcem ešte pozrieť pretože zbrane sa ešte nenašli a mňa to dosť hnevá, hore v kancelárii bolo pár ľudí, ktorí pracovali premAroma avšak nikto zaujímavý pre mňa.

Vošla som do Aronovej kancelárie a zobrala si potrebné dokumenty. Cestou z kancelárie som zahliadla pána Breina ale neriešila som to veď aj on ma v tejto firme určite právomoci tak som sa rovno pobrala k autu. Medzi tým som sa stihla dohodnúť s Amandou že ju vyzdvihnem a skončíme sa najesť. Musela som priznať, že po tom ako som bola s Amandou v kontakte celé dni v škole, cestou do alebo zo školy mi jej prítomnosť teraz chýba ale nemienim jej to priznať na hlas, už nikdy by som nepočivala nič iné. Zastavila som sa pri Amandinej škole a čakala ju v aute, poćas toho som znova zahliadla toho muža ale teraz už s peknou drobnosťou pod ľavým okom, skor teda ak sa to dá nazvať drobnosť pretože cez polovicu tváre mu kričala farebná modrina, ktorá ako predpokladám sa ešte viac vyfarbí. Smola pre neho.

Z môjho rozmýšľania ma prebrala Amanda nasadajúc do auta ešte sa pri nás zastavil Grek že či ma ísť s nami ale milo som ho odpálkovala a poslala domov. Keď sme už sedeli v reštaurácii nedalo mi to a musela som sa je spýtať to čo ma naozaj trápilo.
,,Am hneváš sa zato že Aron rieši firemne veci so mnou?" vyletelo to so mňa ani neviem ako, zdvihla hlavu od jedálneho lístku a zapichla oči do mňa.

,,Nie, nemám dôvod. Ja som sa vzdala svojej časti v tvoj prospech a dohodla som sa s otcom že mi nechá jedno prosperujúce kasíno aby som sa vedela o seba postarať a aj tak mam plán založiť si svoju agentúru na bytový dizajn." dohovorila a vrátila sa k vyberaniu jedla len ja som na ňu hľadela, netušila som, že to ma takto naplánované. Prekvapilo ma to pretože mpnikdy nebola pri mne tak otvorená o svojich plánoch do budúcnosti, nevedela som ani o tom kasíne.

,,Aha." naša debata sa potom viedla iba v ohováraní Amandiných starých a mojich nových profesorov, keď sme dojedli pobrali sme sa k autu a smer domov autom sa ozývala iba hudba z rádia.

Keď sme prišli domov ja som išla rovno do sprchy, kde som si umyla hlavu a zo sprchy som vyšla v uteráku a s turbanom na hlave. Na mojej posteli sedel Grek a skoro som ho zastrelila pretože som v ruke držala zbraň, ktorú som mala zastrčenú za nohavicami cely deň a chcela si ju odložiť do stolíka, keď zbadal, že na neho mierim, hneď zdvihol ruky nad hlavu.

,,Ty si retardovaný mohla som ta zastreliť." zvreskla som na neho ale nakoniec som sa už smiala a zbraň som položila na stôl. Grek nevyzeral, žeby mu prekážalo, že som tu len v uteráku a snažila som ignorovať to ako sa na mňa pozerá.

,,Nečakal som že aj do sprchy chodíš zo zbraňou." zasmial sa a stále si ma prezerať a ja som si ho inštinktívne pridržala pretože asi by som ho zo seba strhla alebo minimálne by som mu nebránila aby som spravil on.

,,Čo potrebuješ keď si kvôli tomu riskoval život." pozrela som na neho a stále som si držala uterák.

,,Aron ti odkazuje že večera je o šiestej." začala som sa obzerať že koľko je hodín ale Grek ma predbehol. ,,sú štyri a prídu aj hostia takže sa máš slušne obliecť a Aron nechce pri večeri žiadne zbrane a nebudú sa riešiť odchody ani mafia." Grek dohovoril a ja som cítila jeho pohlaď na mojom zadku keďže som k nemu bola otočená chrbtom pretože som si vyberala veci zo skrine.

,,A nevieš kto to ma byť?" spýtala som sa ho otočila som sa neho a skenovala jeho tvar.

,,Brain, Brein, Bris? Vieš, že na mená nie som ale príde aj so synovcom." moja sánka musela byt niekde až na zemi ak teda neprerazila dlážku. Prekvapene som hľadela ma dvere a neverila som vlastným ušiam. Spoznám toho proti komu súperím, ým som sa spamätala Grek bol už preč a zamyslela som sa či to napätie medzi nami cítil ako ja.

Snažila som sa až moc nemyslieť na to čo si obliecť, upravila som sa ako bežme a obliekla si čierne rifle s čiernym obyčajným tričkom som si zapravila a nato som si prehodila červené sako, ktoré ľadilo s mojím obľúbeným rúžom a s červenou podrážkou na lodičkách.

Pozrela som sa na hodinky, ktoré som mala na ľavom zápästí ukazovali, že tri minúty začne večera alebo aj inak povedané šaráda. Pomalým a mierne dramatickým krokom skm pobrala do jedálne. Zastavila som sa v strede pohybu keď som uvidela kto stál vedľa pána Breina. Asi nikdy mi tak rýchlo nešiel mozog aby som si spojila všetko dokopy a ľutovala som, že Grek mu tú modrinu nespravil ešte väčšiu. Kľudne mu mohol zlomiť nos alebo aj rozbiť hlavu.

❤❤❤

Taak som hrozne šťastná a ďakujem za každé jedno prečítanie.