OSUD-Žena v mafii ✔

14.KAPITOLA

SARA
Keď som nasadla do auta a odišla som od nich začala som premýšľať ako to povedať tak trochu im závidím. Ich lásku. Ten najnevinnejší cit, ten pocit, ktorý ľudia hľadajú ako keby ich mal zachrániť a aj tak nakoniec láska iba zneužijú a odkopnú a potom sa ešte aj sťažujú ako moc je to nefér. Ale oni sa majú radi Amanda o mafii nevie a Grek môže odísť aj keď to nebude jednoduché môže odísť, viem, že Aron toto pre svoju jedinú dcéru urobí a môže sa aj s Amandou stratiť.

Ale ja mám tento život až moc rada aby som odišla a ak sa to podarí budem hlavný šéf celej rodiny a budem riadiť všetky obchody v Las Vegas a ak si jedného dňa niekoho nájdem budem sa vždy báť či je v poriadku. Budem sa musieť celý život obzerať cez rameno či je človek, ktorého milujem v poriadku a to si nemôžem dovoliť. V našom svete je láska slabina, miesto kam uderia keď ma budú chceť dostať na kolená. Vždy si môžem nájsť niekeho od nás ale to bude vždy príliš komplikované. Toto je môj osud a ja sa musím s ním vyrovnať.

Išla som cestou za mesto, tam kde som strieľala po Ericovi. Musela som sa po usmiať ale aj tak neviem čo to malo včera znamenať. Vystúpila som z auta a po postrčila som si slnečné okuliare na nose. Oprela som sa o auto a pozerala sa nevedno kam privrela som oči, nechcem nad ničím uvažovať, neriešiť problémy len na chvíľu vypnúť aj keď len na pár sekúnd. Opretá o auto so zavretými očami som si vychutnávala slnečné lúče a užívala som si ticho, ktoré vládlo naokolo.

Ticho prelomilo zvonenie telefónu nechcene som otvorila oči a pozrela som kto mi ničí chvíľu pokoja na obrazovke veľkým svietilo ARON. Vedela som že je to niečo dôležite. Nikdy nevolá vždy počká kým prídem domov.

,,Prosím?"

,,Sára kde si? Potrebujem aby si prišla ihneď domov mám niečo nové o tých zbraniach teda nie ja ale to je jedno."

,,Dobre za dvadsať minút som doma." nečakala som na Aronovú reakciu a zrušila hovor. Ešte som sa obzrela okolo seba a nastúpila som do auta a vyštartovala som domov a za dvadsať minút tak ako som sľúbila som bola doma.

Pri bráne som si všimla strieborného jaguára a priznám sa až mi zle zostalo. Možno si nič nepamätá a keď áno nebola som ja tá, ktorá vpadla do jeho kancelárie a strčila mu jazyk do krku. Pomalým krokom som prešla pred Aronovú pracovňu a modlila sa aby to bol starý Brein, možno to je jeho auto a Eric si ho len požičal.

Nadýchla som sa potlačila kľučkou dole za stolom sedel Aron a oproti nemu starý Brein odľahlo mi no až do vtedy kým sa tam nezjavil Eric. Takže tam bol starý aj Eric, zastavila som v kroku ale len na pár stotín pretože hneď som sa spamätala prudko som vykročila zo zdvihnutou hlavou, bola som vychovaná tak aby ma predsa nezarazil dáky arogantný idiot.

,,O čo ide?" opýtala som sa Arona možno až príliš otráveným hlasom pretože mi Aron daroval jeden z jeho nepekných pohľadov.

,,Tuto Eric niečo zistil." pozrela som sa na Arona či to mysli vážne a a potom som presunula pohlaď na Erica založila som ruky na hrudi a oprela sa o stôl pokynula som hlavou na Erica nech spustí.

,,Ták našiel som nezhodu medzi dokumentami a ide o to že niekto presmeroval objednávku." keď dohovoril zatváril sa ako keby našiel Ameriku.

,,Nemožne tie papiere som prešla niekoľkokrát a som si istá že tam nie je nič také." ako som dohovorila načiahol sa po papiere a podal mi ich bolo tak ako tvrdil lenže tento papier som nikdy predtým nevidela.

,,Je to síce pravda ale podpis na tomto dokumente nepatrí mne ani Aronovi." počas mojich slov som podala papier Aronovi len zakrútil hlavou.

,,Sára má pravdu tento podpis nie je môj." Aron mi dal za pravdu a neveriacky sa pozrel na svojho priateľa a jeho synovca, ktorý sa ho práve snažili oklamať. Tentokrát som sa víťazne usmiala ja.

,,Aron ešte mám prácu zvládneš to bezo mňa?" nemala som tak veľa práce ale nepáčilo sa mi tráviť čas v jednej miestnosti s Ericom, Aron iba zakýval hlavou na znak súhlasu a tak som za pár sekúnd preletela dverami ako víchor.

ERIC
Tie papiere mi dal strýko je pravda že ich sfalšoval ale to len preto lebo si myslel že keď to vyriešim že by som mal väčšiu šancu ale nechápem ako si to mohla všimnúť veď to je dokonalé. Keď to objasnila hanbil som sa, pár minút potom ako odišla Sára som sa ospravedlnil že idem na wecko a namieril som si to za ňou.

Nemôže povedať Amande čo sa stalo, prechádzal som po chodbe a dvere do jej izby boli pootvorené sedela za stolom a pozerala do notebooku. Pravdepodobne ešte rieši tie zbrane zaklopal som, otočila sa a prevrátila očami pekné to privítanie.

,,Môžem?" usmial som sa najviac ako som vedel, v tejto chvíli som nebol ja ten čo mal navrch a to ma vyvádzalo z miery.

,,Máš ešte daľšie falošné zmluvy, ktoré mi chceš podstrčiť?" opýtala sa arogantným hlasom a otočila sa mi chrbtom a hľadela do notebooku.

,,Nie ale mám jednu otázku a jednu prosbu." ako som dopovedal prudko sa otočila ako keby som povedal niečo zle.

Šialene sa usmiala je tak nevyspytateľná že neviem či ma odbachne alebo bude v pohode.

,,Neverím." šialene sa zasmiala a postavila sa zo stoličky. ,,Sám Eric Brein ma prosbu neverím. Eric Brein niečo potrebuje." začala sa približovať a ja som nevedel čo robiť tak som iba stál a sledoval jej kroky. Zastavila tak blízko že som cítil jej vanilkový parfum. Bože, milujem vanilku.

,,Tak počúvam." pozrela mi hlboko do oči, vedel som že keď to poviem, neskonči to dobre a tak som privrel oči a spustil. ,,Dnes nepotrebuješ nájsť nikoho?" rypla si do mňa a ja neviem či som si to zaslúžil.

,,To čo sa včera stalo by malo ostať len medzi nami ak mi rozumieš kam mierim." pozrel som sa na ňu a na jej tvári nebol výraz plný neovládateľného hnevu ale tvárila sa ... pobavene.

,,Jasne chápem nie je sa čim chváliť že si odo mňa dostal facku ale dobre ako si želáš ostane to medzi nami." jej tvár sa dala znova do normálu ak sa dá normálom považovať tvár bez náznaku emócii.

,,Ale hlavne nech sa to nedozvie Amanda." vyletelo som mňa ani neviem ako.

,,Povedz prečo ti tak záleží na tom aby si ju zbalil? Povedz mi to a ona sa nedozvie o bozku." povedala a jazykom si prešla po pere a mne sa to celé vybavilo znova, tak ako už niekoľko krát dnes. Chcem ju zbaliť aby som sa dostal k moci to je skvelý nápad povedať.

,,Uvidíš keď ju zbalím." povedal som odhodlane ako by to malo byť to posledné v mojom živote.

,,To sa ti nepodarí." zaškerila sa a prekrížila si ruky na prsiach.

,,Stavíš sa?" prekrížil som si ruky tiež a zdvihol pravé obočie ona sa iba zasmiala. Neuvedomoval som si ako moc jej nahrávam do kariet, priznal som jej môj cieľ a aj to ako som si ním bol istý.

,,Fajn o čo?" priblížil som sa tentokrát ja a nahol sa k jej uchu.

,,,O bozk. O bozk s tebou." odtiahla sa a pozrela sa na mňa ako na prízrak.

,,Chceš sa bozkávať s nami obomi? Nie je to na teba moc? Ale fajn, platí." vystrela ruku a ja som si snu potriasol.

,,Platí." Zopakoval som po nej a pobral sa z je izby ale vrátil som sa mam predsa ešte jednu otázku. Keď som sa vrátil sedela za stolom a čítala dokumenty.

,,Ehm ešte mam otázku." otočila sa mňa a ja som pokračoval. ,,Ako si vedela že tie podpisu sú falošne nevšimol si to ani Aron." ona sa iba pousmiala.

,,Tvoj strýko. Aj keď je dlho v mafii viem z neho čítať ako z otvorenej knihy a keď si mi podával tie dokumenty pozerala som sa neho a už vtedy som videla, že niečo nie je v poriadku. Videla som, že tým papierom sám neverí a prezeral si Aronove pera, ktoré ma na stole pretože väčšinu dokumnetov podpisuje rovnakým perom, dala som si dve a dve dokopy a vznikli mi z toho falošne podpisy. Toto ber ako láskavosť na zmiernenie tvojej prehry." Žmurkla na mňa keď dohovorila a otočila sa naspäť k stolu ale veď to nie je žiadna veda aj ja by som na to prišiel.