OSUD-Žena v mafii ✔

23.KAPITOLA

Zobudila som sa úplne zničená ako keby som vôbec ani nespala. Ledva som pohla prstami na ruke a zacítila ostrú bolesť. Obväzy, ktoré som si tam dala včera boli celé zafarbené od krvi ale už boli suché. S ťažkosťou som sa dostala z postele a namierila si to do kúpeľne.

Osprchovala som sa, hľadala som lekárničku ale nenašla som ju a tak som sa prezliekla do obyčajných rifieľ a trička. Pomalým krokom som prešla do kuchyne, nevedela som koľko je hodín ale vonku už bolo svetlo dúfala som že sa Ericovi vyhnem.

,,Preboha čo to máš na rukách." odznela otázka keď som sa natiahla po šálku kávy.

,,To čo ťa nemusí zaujímať." povedala som trochu ostro.

,,Môžem ti to ošetriť?" povedal a načiahol sa k mojej ruke chcela som ju stiahnuť ale nedokázala som to, jeho dotyk bol tak upokojujúci.

Sedeli sme v obývačke a Eric mi ošetroval hánky, mlčky som hľadela na jeho tvár. Chcela som vedieť čo si myslí keby to je niekto iný, odčítam z jeho pohybov a výrazov tváre čo si myslí ale pri ňom to jednoducho nedokážem.

,,Už mi povieš čo si robila?" spýtal sa, pozrel mi do oči a mi obviazanú ruku.

,,Bola som boxovať." odpovedala som menej zrozumiteľne.

,,A čo ti to boxovacie vrece spravilo?" odmlčal sa. ,,Nechcel by som byť na mieste toho vreca." povedal a uchechtol sa ja som už neodpovedala iba som sedela a skenovala jeho tvár.

,,Ďakujem že si mi to ošetril, idem do izby." postavila som ale Eric ma chytil za zápästie a stiahol ma naspäť do sedačky.

,,Čo tak si zahrať ešte raz žolíka už ma neporazíš." povedal a stále ma držal za zápästie chcela som sa od neho izolovať ale nedokážem to a tak som iba zasmiala. Čo to so mnou je? Mala by som sa spamätať a nenechať sa zastiahnúť do jeho hier. Avšak nezatiahnie ma jeho hier ak budem hrať aj ja.

,,To sa ti nepodarí." povedala som na oko vážne ale nakoniec som sa zasmiala.

,,Dáš si pohár vina?" opýtal sa ma keď rozdával karty.

,,Je ráno a ja som ešte ani nejedla takže smola, nepodarí ma opiť." dopovedala som a Eric sa hrdelne zasmial.

,,Srdiečko za chvíľu sú štyri hodiny a to že si nejedla je len tvoj problém." povedal a ja som sa zarazila preboha to som koľko spala?
,,Navaril som, je to v kuchyni." Odpovedal na otázku, ktorú som sa ešte ani nestihla opýtať, pozrela som si karty, ktoré mi rozdal.

,,Idem si niečo nabrať čakaj." povedala som a postavila sa už som bola pri dverách ale otočila som sa a zobrala si moje karty aby sa mi náhodou do nich nepozrel.

Nabrala som si mäso s kôprovou omáčkou už len na pohľad to vyzeralo skvelo. Vrátila som sa aj s tanierom do obývačky a sadla si oproti Erica.

,,Ak ti nevyjde mafia môžeš byť kuchárom vieš o tom?" povedala som s plnými ústami a Eric sa iba zasmial. Hrali sme už hodnú chvíľu a mne sa stále nedarilo. Potiahla som si kartu a vyhodila, na Ericovej tvári nebol ani náznak toho aké má karty ja som už dojedla a prestávalo ma to baviť. Po štyroch kolách to Eric konečne ukončil. Nebaví ma hrať keď prehrávam.

,,Ešte platí ten pohár vína?" nevinne som sa spýtala.

,,Samozrejme." povedal nadšene ale opravil sa a povedal už normálne. ,,Áno platí." postavil sa a odišiel z obývačky ja som zatiaľ zbalila karty.

,,Biele či červené?" zakričal asi cez celý dom.

,,Červené." odkričala som naspäť za chvíľu sa vrátil s fľaškou kvalitného vína dvomi pohármi na stopkách. Sedeli sme na zemi na kožušinovom koberci. Pomaly sa začalo stmievať ale ja som nepociťovala únavu s ním som sa cítila ako nikdy. Mala by som si nadávať, že to čo kurva robím ale to nechám na neskôr. Dopili sme fľašu a Eric sa rozhodol, že ide ešte pre jednu, nenamietala som bola som v dobrej nálade a neriešila som čo bude ráno keď sa zobudím či ma bude bolieť hlava alebo žrať spomienky.

Eric sa s ťažkosťou postavil zo zeme a popri tom sa opieral a sedačku bol smiešny a tak som vybuchla do smiechu. Eric sa zľakol a podlomili sa mu kolená a ja som sa začala smiať ešte viac.

,,Pšššt." šepol do ticha keď sa zbieral zo zeme. ,,Aké to mám priniesť víno." spýtal sa keď sa oprašoval.

,,Červené." netušila som že jedna fľaša toto s ním spraví ja som bola iba v nálade, on od cupital preč a ja som zostala sedieť na zemi a čakala kým sa vráti. Keď som tam sedela s ním bola som šťastná ale keď tu sedím sama cítim sa osamelo. Ohliadla som sa okolo seba a premýšľala nad tým čo by mi tieto steny povedali keby vedeli rozprávať. Chlapec, ktorý žije iba zo strýkom a osnuje nebezpečné hry.

,,Eric si v poriadku?" zakričala som keď bol až príliš dlho preč. ,,Eric?" zakričala som znova a začala ma chytať panika.

Namierila som si to za ním dole do vínnej pivnice ale keď som sa postavila zatočila sa mi hlava a ja som sa musela pridržať sedačky tak ako Eric. Prešla som cez dlhú chodbu do vinnej pivnice hlava sa mi už netočila len akosi mi všetko prišlo vtipné. Napríklad som sa začala rehotať na obraze a krajinkou, ktorý bol zavesený na stene.

Keď som prišla pri dvere do pivnice boli otvorené, pozrela som sa na schodisko či tam niekde neleží ale keď som ho nevidela nikde ležať tak som sa viac nahla a zakričala na neho. Bez odozvy tak som zakričala hlasnejšie na to som už dostala odozvu.

,,Tu som dole veď vyberám to víno." vybrala som sa za ním a dávala si veľký pozor na nohy. To sme teda mafiani pomyslela som si ako som zdolávala schody už z diaľky som videla Erica ako stojí zamyslene pred veľkou policou, potichu som sa priblížila k jeho chrbtu a pozerala na to množstvo vína cez jeho plece.

Nebolo tam len víno bola tam aj moja obľúbená whisky ale aj iný alkohol prešla som cez police a dostala sa až k okrúhlemu stolu nie veľkému ani malému bol taký akurát. Bledé drevo kontrastovala s tmavým prostredím, okolo stola boli štyri stoličky a v strede stola karty, žolíkové ale bolo ich menej. Poker veď predsa poker sa hrá z polovicou žolíkových kariet.

,,Eriiiiiiiiiic, vieš hrať poker?" zakričala som celkom nahlas pretože som nevedela kde je.

,,Hmm?" ozval sa až príliš blízko a ja som nadskočila od ľaku, bol tesne za mnou a jeho dych sa odrazil od mojej hlavy pretože bol o toľko vyšší odo mňa.

,,Či vieš hrať poker?" opýtala som sa potichšia a otočila sa na Erica, ktorý stál stále pri mne aj s vínom v ruke

,,Viem, chceš hrať?" spýtal sa a ja som sklopila zrak, nerada priznávam niečo čo neviem.

,,Ale musíš ma to naučiť." povedala som v tichosti a čakala na výsmech s Ericovej strany ale ten neprišiel a tak som zdvihla hlavu, mal udivený výraz ale nepovedal nič posmešné čo ma dosť potešilo. Zastrčil mi prameň vlasou za ucho a ja som ho len prekvapene pozorovala. Vyzeral, že aj jeho prekvapilo čo urobil.

,,Prinesiem poháre." Rýchlo povedal a už som iba videla jeho vzďaľujúci chrbát ale na moje počudovanie nešiel ku schodisku ale na druhú stranu. Tak som si iba sadla a čakala kým sa vráti. Tá energia, ktorá medzi nami vznikala bola vzrušujúca a elektrizujúca ale nemôžem dopustiť aby sa to stalo.