OSUD-Žena v mafii ✔

16.KAPITOLA

ERIC
Ráno som sa zobudil dobre naladený, pripravený na dnešný boj. Obliekol som sa a rozhodol sa uskutočniť môj plán. Nasadol som do auta a vyrazil som za Amandou mala by byť ešte doma keď som včera chvíľu pracoval niečo som našiel v zmluvách s talianskom a tak to musím prejednať s Aronom.

Zastavil som pred ich bránou a ohlásil sa po pár minútach mi prišiel chalanisko otvoriť bránu ale rovno mi oznámil, že pred domom nie je miesto, že auto bude parkovať v garáži v tom by nebol žiaden problém aj tak sa chcem zdržať pri Amande ale on mi chcel zaparkovať moje auto, môjho miláška a to som veľmi rýchlo zamietol. Po dobrých dvadsiatich minutách vysvetlovania, že nejaké zadubenca nepustím do môjho auta to pochopil a nasmeroval ma do garáži, že ma tam bude čakať jeho kolega a povie mi kde zaparkovať.

Ako povedal tak sa aj stalo, čakal ma tam a poslal ma parkovať do sekcii A, iba autá rodiny FicHerberg. Našiel som si miesto pri červenom ferrari. Vystúpil som z auta a namieril si to ku schodisku.

Zaujalo ma čierne BMWčko to isté čierne BMWčko, ktoré stálo pred strelnicou to isté, ktoré po mne strieľalo a nechalo ma uprostred púšte. Načiahol som ruku ku kapote ale skôr než som sa ho dotkol zastavil ma hlas.

,,Pane, nedotýkajte sa toho auta." otočil som sa za hlasom bol to ten chalan ktorý mi povedal kde zaparkovať ale jeho slova som ignoroval a znova sa načiahol za autom. ,,Pane musím vás poprosiť aby ste sa toho auta nedotýkali." jeho hlas bol naliehavý ako keby na tom záležal jeho život ak je moja teóriansprávna tak aj záležal.

,,Komu patrí?" spýtal som sa a stále hypnotizoval auto.

,,Rodine FicHerberg." povedal a ja som sa k nemu otočil a priblížil som sa k nemu.

,,Komu konkrétne z rodiny FicHerberg?" opýtal som sa a v jeho očiach bol strach.

,,Slečne Sáre FicHerberg." povedal vydesene a v mysli hneď oľutoval, že mi to povedal. Ona po mne strieľala, chce vojnu má ju mať otočil som sa a odišiel som. Cestou som narazil na Arona.

,,Oh Eric, čo tu robíš potrebuješ niečo?" spomenul som si prečo som vlastne tu a uvoľnil päste, ktoré som mal od hnevu zaťaté.

,,Áno, niečo som našiel v zmluvách s talianskom." podal som mu zmluvy kde bolo vyznačené s čim je problém on si v rýchlosti pozrel zmluvy.

,,Ďakujem Eric dám to Sáre."

,,Môžem jej to dať aj sám aj tak jej chcem k tomu niečo povedať." narýchlo som sa ponúkol a Aron iba pokýval hlavou a dal mi naspäť zmluvy. Bez problémov jej to prenechal ani sa nepozrel na to. Kto kurva tá žena bola. Auto mala v sekcii pre rodinu, ten chlapík pravdepodobne podľa výrazu tváre spácha samovraždu len aby sa k nej nedostal a Aron jej natoľkomdôvere, že všetky medzery v zmluvách necháva na ňu.

,,Je v hlavnom kasíne." rozbehol som a už som iba počul ako Aron na mňa kričí niečo v zmysle díki, nasadol som do auta a vykašlal sa na Amandu.

Premávka bola otrasná, niekde sa stala havária tak namiesto 4 pruhov išli iba 2 neviem z čoho som bol viac vytočený či z toho že Sára po mne strieľala alebo s tej kurevskej premávky. Zúril som ako nikdy, tá malá posratá štetka sa tu začne rozťahovať a strieľať po mne. Po hodine som sa dostal pred kasíno zaparkoval som do podzemných garáži a vyletel som po schodoch až k jej kancelárii pred jej kanceláriou bola sekretárka.

Nahodil som sexi poloúsmev a vybral sa za ňou oprel som sa o pult a snažil sa pôsobiť uvoľnene.

,,Dobrý deň prišiel som za slečnou FicHerberg." sekretárka sa pousmiala a dvihla telefón.

,,Ohlásim vás." už vyťukávala číslo chytil som jej ruku a ona udivene pozrela.

,,To nebude potrebné, vie že mám prísť." počas toho ako som rozprával som ju stále držal za ruku.

,,Nie je mi ľúto musím vás ohlásiť." z triasla moju ruku a pokračovala vo vytáčaní.

,,Nie kurva to teda nemusíte vy teraz zložite ten posratý telefón a ja pôjdem dnu. Rozumiete?" zvýšil som hlas pretože mi dochádzala trpezlivosť.

,,Čo sa tu deje?" dvere od Sárinej kancelárii boli otvorene a v nich stala Sára.

,,No tento pán chcel ísť za vami ale nechcel sa ohlásiť, tvrdil že o ňom viete." slova sa chytila sekretárka.

,,No nevedela som o ňom ale v poriadku. Ďakujem Minnie" ukľudnila ju Sára a svoj pohlaď presunula na mňa.

,,Potrebujem niečo prebrať." povedal som jej a ona len pretočila očami a uvoľnila dvere do kancelárie prešiel som cez ne a otočil sa k nej.

,,O čo ide že tu robíš taký cirkus?" spýtala sa ma a sadla si za stôl a stiahla papiere ktoré mala na stole.

,,Prečo nejazdíš na svojom čiernom BMWčku?" hneď som sa jej spýtal, sadol som si oproti nej, prekvapene zdvihla hlavu a svoj zrak upriamila na mňa. Mal som kamenný výraz tváre a ruku nachystanú na zbrani, bol som na hrane aby som ju na mieste nezastrelil.

,,Prosím?" opýtala sa a ja som sa jej pozeral priamo do očí.

,,Nie náhodou preto lebo si v ňom po mne strieľala?" naliehal som na ňu, prekrížila si ruky na prsiach.

,,Vôbec neviem o čom hovoríš." odpovedala mi s absolútnym kľudom, ktorý ma vytáčal do nepríčetnosti. Postavil som sa a prešiel som na jej stranu stola kde som sa oprel.

,,Hovorím o tom, že pred nedávnom si po mne za mestom strieľala z mojej vlastnej zbrane v tvojom čiernom BMWčku, ktoré teraz parkuje v garáži." dokončil som svoje objasnenie situácie Sara sa postavila a pristúpila ku mne.

,,A podľa čoho usudzuješ že som to bola ja? Možno si si len splietol auto toto mesto je veľké a auto pomerne bežné." spýtala sa a postavila sa asi až príliš blízko mňa.

,,Bola si v strelnici a sledovala si ma." odpovedal som jej s úsmevom na perách, bol som si istý, že ju mám, že sa prizná.

,,A máš dôkaz ktorý to dokáže?" úsmev mi zamrzol a zahľadel som sa von oknom Sára sa načiahla k môjmu uchu.

,,Nikto ti neuverí je to tvrdenie proti tvrdeniu. Pneumatiky si dal vymeniť a strieľalo sa z tvojej zbrane takže nemáš ani guľky, ktoré by si porovnal s mojou zbraňou, no aká smola." sadla si a na jej tvári sa zhostil víťazný úsmev. Dostala ma, nemal som ani mäkké f v rukáve na ňu a tak som skúsil ten najstarší trik. Blafovať.

,,A čo ak som si to celé nahrával a teraz mam v mobile tvoje priznanie?" nadvihol som obočie nemal som zapnuté nahrávanie ale chcel som vedieť ako zareaguje, chcel som ju dostať aby pocítila tu paniku a beznádej kedy sa nemá čoho chytiť.

,,Pozri sa na mobil." usmiala sa na mňa a pozrela sa mi na nohavice kde bol môj mobil ale môj mozog to pochopil inak a nie že sa pozerá na mobil. Môj rozkrok sa nadúval už len v ten moment keď sa na neho pozrela cez nohavice, nechcem ani vedieť akoby to dopadlo ak by nastala chvíľa a ja by som ich nemal. ,,V mojej kancelárii je rušička nedovoláš sa sem ani nezavoláš odtiaľto a všetky nahrávacie zariadenia sa automaticky vypnú v ten moment ako prejdeš dverami." s nedôverou som vytiahol mobil z vačku a pozrel sa naň žiaden signál nič ani jedna palička. Sakra. ,,Ak to je všetko tak ďakujem za návštevu môžeš ísť." žmurkla na mňa a odpila si z kávy ktorú mala no stole. Tá ženská ma jednoducho dostala.

,,Nie som tu aj kvôli niečomu inému v zmluvách s talianskom som našiel nezhody a Aron ma poslal za tebou." vytiahol som zmluvy a ešte raz sa na ne pozrel Sára sa postavila upravila si šaty a podišla ku mne. Pozrela si zmluvy a zdvihla hlavu na mňa.

,,Ďakujem pozriem sa na to a dám ti vedieť." sadla si na svoje miesto a ja som odišiel.

Nasadol som do auta a ruky položil na volant nechápem to, toto celé. Som zmätený keď som tam šiel mal som chuť ju rituálne zavraždiť a zakopať niekde do lesa. Ale teraz ma to vôbec neserie že po strieľala beriem to ako normálnu vec ako to že si ráno kúpim kávu. Je to divné alebo skôr ja som divný. Myslím, že Sára mnou manipuluje.