Pirátske dievča

Rozboj

Bol večer a na lodi konečne zavládol kľud. Neživí boli pochovaní v mori, podlaha čistá a rany ošetrené. Zrovna som Wartovi doobväzovala zranenú ruku, keď za mnou prišiel John.

,,Zoe? Máš na večer plány?'' spýtal sa s úškrnom, ktorý ma vždy vyviedol z miery.

,,Chystala som sa ísť si zaplávať do ľadového oceánu, ale keď mi navrhneš niečo lepšie...''

,,Myslím, že áno.'' zasmial sa John, ,,Poď.'' Chytil ma za ruku a viedol do podpalubia. Prešli sme chodbou až nakoniec a John otvoril hrubé drevené dvere pred nami. Z miestnosti sa vyvalil obrovský hluk a John ma ihneď zatiahol do zadymenej miestnosti. Bola to zrejme najväčšia izba na lodi. Dosť veľká aby sa tam vošla celá posádka. Pri dvoch stenách boli dva mohutné stoly s lavicami pribitými k zemi a všade sa válali sudy s pivom. Ako som spomenula, bola tu zrejme celá posádka.

,,Toto je Kráľovská jedáleň.'' zakričal mi do ucha John, aby prehlušil lomoz. Až teraz som postrehla, že v izbe je aj hudba. V pozadí sa ozývala lutna a spev pirátov. Vyzeralo to, že niektorí v sebe mali už pár litrov alkoholu. Keď si nás všimol jeden z pirátov, myslím, že to bol Eron, zakričal:

,,JOHN A ZOE SÚ TU.'' Prekvapilo ma, že spomenul aj mňa, a ešte viac, že sa celá posádka rozjasala. Všetci prichádzali ku mne a potľapkávali ma po pleci. Nechápavo som pozrela na Johna, ale ten sa len v úzadí potichu smial. Keď skončili, John vyskočil na najbližší stôl a všetky pohľady sa upreli naňho. Odkiaľsi zobral krčah s pivom a zvihol ho so slovami:

,,Na Zoe. Na to, že vie bojovať ako chlap, že vie zabíjať ako chlap a vďaka bohom za to, že je krásna jedine ako žena. A na to, že keď dnes prejde rozbojom, bude patriť k nám. Na pirátku Zoe Ilarion.'' Všetci zborovo zajasali a zdvihli svoje krčahy tak prudko, až si povylievali pivá. Plnými dúškami do seba hodili polovicu tekutiny. Ja som len prekvapene stála, no nemohla som sa prestať usmievať. John zoskočil zo stola a podišiel ku mne.

,,Tak čo? Vieš aj piť ako chlap?'' vyzývavo sa na mňa uškrnul a do svojho už prázdeho krčaha nalial z najbližšieho sudu spenené pivo. Posunul ho ku mne a ja som cítila pohľady celej posádky. Schytila som krčah a zdvihla ho do vzduchu.

,,Keď chceš s chlapmi žiť, musíš s chlapmi piť.'' s týmito slovami, ktoré ma naučil otec som do seba naliala celý obsah krčaha na jeden dúšok a posádka sa rozhučala na povzbudenie. Počula som dupanie nohami a búchanie krčahmi. Prázdny pohár som so zarinčaním položila na stôl a hornou časťou ruky si utrela ústa od peny. John ma so smiechom pobúchal po chrbte.

,,Čakal som všeličo, ale toto nie.'' povedal. Piráti sa postupne rozišli a pousádzali k stolom. John ma stiahol k sebe na lavičku.

,,Čo je to rozboj?'' spýtala som sa, keď hluk ustal. John sa prešibane usmial.

,,Uvidíš.'' Skôr ako som sa stihla ďalej vypytovať, na stole pristál tanier plný rýb. Prekvapene som nadskočila. Až potom som si všimla piráta, ktorý bol obvešaný taniermi s jedlom a rozdával ich na stôl. Všetci sa rýchlo načahovali po chrumkavej rybe a kým prišiel na stôl chlieb, už bolo skoro všetko zjedené. Stihla som si ukradnúť veľkého pstruha, ktorý ma dostatočne nasýtil. Mastné prsty som si otrela o nohavice a opäť sa napila piva. Popravde tu nič iné na pitie nebolo.

,,Kde je Diarmid?'' spýtala som sa Johna, ktorý zrovna dojedal posledný kus chleba. Keď sme prišli na loď s drakom, posádka z neho vyzerala byť dosť nervózna, ale už si snáď zvykli. Diramid sa k ľuďom veľmi nepribližoval a preto bolo jednoduché zabudnúť, že je vždy nablízku.

,,Často poletuje niekde okolo.'' usmial sa John, ,,Dnes nie je ďaleko.'' Rozmýšľala som či ho dokáže vycítiť. Chcela som sa ho to spýtať, ale zrazu sa postavil a mňa vytiahol za sebou. Previedol ma cez miestnosť do stredu, kde bol voľný priestor. S ostatnými pirátmi sme sa rozostavili do kruhu. V strede zostal Pirát a San. Dvaja mohutní chlapi na seba s úškrnom hľadeli. Krúžili okolo seba s rukami od tela pripravený zaútočiť. Nemali žiadne zbrane. Netrvalo dlho a San sa ramenom vrhol proti Pirátovi. Ten neuhol ale dovolil mu naraziť do jeho brucha. Hneď potom ho však chytil okolo pása a so zarevaním pretočil. San dopadol na chrbát a škaredo zanadával. Pirát po ňom skočil na zem, ale on sa rýchlo odkotúľal. Mohutný chlap dopadol s buchnutím vedľa Sana. Ten sa rýchlo vyšvihol na nohy a znova sa vrhol za súperom. Chytil Piráta pod krk a pevne ho držal. On sa aj so Sanom na chrbte postavil. Chvíľu sa ho snažil striasť, no keď mu dochádzal kyslík prestal. San si chvíľu myslel, že vyhral, keď vtom sa Pirát hodil na chrbát. Spolu dopadli na zem a San pod Pirátovou váhou zalapal po dychu. Povolil stisk a Pirát rýchlo využil situáciu. Otočil sa a ešte omámenému Sanovi priložil koleno ku krku. Všetci napäto čakali či sa zápas ešte pohne ďalej, ale Sanovi sa nepodarilo vyslobodiť. Rukou poklopal po zemi na znak rezignácie. Pirát sa zdvihol a podal mu ruku. Okolo stojaci piráti im zatlieskali, ale nevyzerali byť prekvapený.