Ráno som vstala ako obvykle, umyla som si zuby, vlasy som si len prečesala, obliekla som sa do môjho obľúbeného trika a natiahla sa do riflí. Keď som sa pozrela von oknom všimla som si že sa niekto prisťahoval vedľa nás, no nejak som to neriešila. Zišla som dole schodmi.
"Ahoj mami."
"Čau, tu máš raňajky."
Najedla som sa, mama sa ma pýtala každodenné otázky a vybrala som sa do školy.
Pred domom ma čakala Rachel.
"Ahoj Rachel."
"Čau Meggie. Čo nové?"
"Niekto sa prisťahoval do toho domu vedľa nás."
V tom dome dlho nikto nebýval po smrti pána Browna
"Fakt? Tam sa musel presťahovať niekto bohatý, keďže ten dom vyzerá fakt luxusne."
Nahodila not bad face.
Došli sme pred školu kde stála Miranda s jej bandou. Je to školská barbie. Chodila snáď s každým chlapcom z tejto školy. Vošli sme dnu a išli sme rovno ku skrinkám. Keď som už zatvárala skrinku, otočila som sa a niekto do mňa silno narazil.
"Ohh, ospravedlňujem sa, prepáč."
Ospravedlňoval sa mi chlapec s krátkymi tmavými vlasmi a krásnymi modrými očami. Bola som z neho úplne paf.
"To je v poriadku." Usmiala som sa, on na mňa žmurkol a odišiel.
"Len sa neroztop." Rachel zo seba vypľula.
"Ale prosím ťa." Nechcela som jej priznať pravdu.
Prvú hodinu sme mali matematiku. S Rachel sme si sadli úplne dozadu. Matematiku neznášam asi zo všetkého najviac.
Bolo už po škole a išli sme na obed. Rachel somnou na obed nechodí, pretože ju mama nenúti jesť tie sračky ako mňa tá moja. Jedlo som už mala naložené. Sadla som si k prázdnemu stolu. Všimla som si toho krásneho chlapca, ktorý do mňa ráno narazil. Asi tu bol nový, keďže som ho tu ešte nevidela. Práve si naberal. Rýchlo som odvrátila zrak, lebo som si všimla že sa namňa pozrel. Po chvíľke som naňho opäť pozrela. Mieril to rovno kumne. Ach, modlila som sa aby nešiel ku mne.
"Ahoj."Hlavne kľud.
"Ahoj." odpovedala som. "Môžem si prisadnúť?" spýtal sa
"Jasné, kľudne."
"Ráno som do teba narazil. Prepáč ešte raz. Som Matthew." Usmial sa. Bože on je dokonalý.
"Meggie. V pohode." Úsmev som mu opätovala.
Už som pomaly dojedala keď sa ma opýtal.
" Nešla by si so mnou večer von? Rád by som ťa viac spoznal."
"Samozrejme, kde sa stretneme?"
"Keďže som sa teraz prisťahoval a nič nepoznám, tak asi pred školou." Zasmial sa.
"Dobre. O ôsmej?" Spytala som sa.
"O ôsmej." Zopakoval pomne a žmurkol.
"Tak večer, čauko."
"Ahoj." odpovedala som.
pohľad Matthew:
Po chvíľke blúdenia som vošiel do jedálne. Všimol som si tú holku z rána. Bola krásna. Jej vlasy, jej oči. Nikdy som nič krajšie nevidel. Sedela sama. Bola to premňa skvelá príležitosť spoznať ju. Nabral som si jedlo a šiel k nej...A mám to večer ju znova uvidím. Už sa neviem dočkať.
