Stále pohľad Matthew:
Vyšiel som zo sprchy, dal si tepláky a triko. Vyšiel som z izby a išiel som rovno do kuchyne. Mamka mi pripravila skvelé raňajky. Mal som hemendeks so šunkou. Kydol som si na to liter kečupu, ako to mám rád. Po jedle som si šiel pozrieť nejaký film. Skončil som pri Simpsonovcoch. Počas toho ako som pozeral, som zaspal.
Pohľad Rachel:
Čakala som pred Meggienim domom ako vždy pred tým než sme šli do školy, ale nevychádzala. Rozhodla som sa ešte chvíľu počkať, ale už sme mali iba pár minút, kým zazvoní. Volala som jej, no nedvihala mi to. Išiel okolo Tomas. Bol to jeden z mojich dobrých kamarátov, tak som sa mu vrelo pozdravila. Chvíľu sme tam kecali, ale po chvíľke odišiel , lebo nestíhal, tak ako aj ja a Meggie. Nakoniec som sa rozhodla, že jej pôjdem zazvoniť. Otvorila dvere jej mama.
"Dobrý, je ešte doma Meggie?"
smutne sa na mňa pozrela a povedala
"Meggie je v nemocnici. Je v kóme."
Ja som až nedýchala. Pozrela som na ňu a bez slov som tam stála. Nevedela som čo mám povedať.
"Č-čo sa jej stalo?!?"
Jej mamka sa rozplakala, tak som ju objala.
"Akurát idem za ňou. Môžeš ísť somnou ak chceš."
"Veľmi rada." odpovedala som.
Nevedela som čo si mám o tom myslieť. Napadalo mi veľa hlúpostí, dokonca, že jej niečo urobil Matthew.
"Počkaj tu, ja za 3 minúty som hotová." povedala Meggie mamka.
Ja som prikývla. Myslím že neprešli ani 3 minúty a ona vyletela z dverí.
"Poď do auta. Nepôjdeme predsa pešo."
Ja som len ticho robila čo povedala. Sadli sme si do auta a jej mamka tak veľmi bola naštartovaná, až som mala pocit že to auto lieta.
K nemocnici sme prišli za necelých 5 minút. Zaparkovali sme na nemocničnom parkovisku a namierili to do hlavného vchodu nemocnice.
Vošli sme dnu. Ako prvé som zacítila ten nemocničný zápach. Nemám ho veľmi rada. Šli sme až na 6 poschodie kde nás poslali na jej izbu. Prišli sme pred izbu číslo 805.
"Môžeš ísť prvá. Ja už som pri nej bola." povedala a usmiala sa na mňa. Ja som iba prikývla.
Bola som trochu nervózna. Otvorila som dvere a vstúpila som. Uvidela som tam Meggie na rôznych prístrojoch. Bol to naozaj hrozný pohľad. Pomalým krokom som k nej prichádzala. Hrnuli sa mi slzy do očí.
Pohľad Matthew
Na druhý deň som vstal z postele plný energie. Obliekol som si čierne triko a rifle. Zišiel som dole a ako vždy do kuchyne. Dal som si chleba s maslom. Potom som si dal sprchu a umyl si zuby. Vzal som si batoh na plecia a vyrazil do školy. Mal som prekvapivo dobrú náladu. Prišiel som ku škole. Vedľa stromu stál môj kamarát. Volal sa Michael. Od kedy som prvý krát prišiel na túto školu, som s ním skvele vychádzal.
"Čauko." pozdravil som sa a podal mu ruku.
"Čau." odzdravil a skrčil čelo.
Šli sme pomaly do triedy. Sedeli sme spolu, keďže tu skoro nikoho nepoznám.
Chceli by sme Vás poprosiť, aby ste nám napísali komentáre, lebo nevieme ci sa vám to páči a ci to má zmysel písať. Ďakujeme:) T a L
