"Chcel by som ísť pozrieť mesto, ak by ti to nevadilo."povedal.
" Tak poďme."odpovedala som
Stále som myslela na ráno a bolo to na mne dosť vidieť.
"Stalo sa niečo?" pýtal sa ma.
"Nie" a falošne som sa naňho usmiala.
Prechádzali sme sa po meste. Bolo to veľmi romantické. Počas toho ako sme sa rozprávali a prechádzali, som na ráno úplne zabudla.
"Nechceš si niečo dať? Ja som dosť vyhladol." opýtal sa.
"Hej, dala by som si niečo."
A tak sme šli do jedného z fast food-ov. Ja som si dala kurací burger a Mat si dal hovädzí. Dojedli sme.
"Navrhujem, lúka?" žmurkol na mňa a ja som samozrejme prikývla.
Prechádzali sme našou ulicou až sme došli na lúku. Posadili sme sa uprostred, ako minule. Len sme tam tak ticho sedeli a on ma chytil za ruku a preplietol nám prsty. V tom najlepšom mi začal zvoniť mobil, samozrejme. Bola to mama.
" Meggie kde si?" spýtala sa.
" Vonku mami, prečo?"
" Prišla som domov, ani si mi nedala vedieť. Vieš že sa o teba bojím."
"Áno mami." zložila som.
Znova som si spomenula na dnešné ráno. Začala som plakať. On znervóznel a pýtal sa.
"Čo sa deje? Čo ti povedala?"
Ja som tam ticho a s plačom sedela. Pocítila som jeho ruky ako ma obíjmajú. Veľmi ma to upokojovalo. Po chvíľke som sa odtiahla a utrela si slzy.
"Prosím povedz niečo." povedal a ja som spustila. "Dnes ráno, sa moji rodičia strašne pohádali, otec odišiel a mama sa zamkla do izby. Nikdy sa nehádali." Pozrel na mňa a usmial sa.
"Neboj sa, to sa vyrieši."
Hladkal ma na chrbte zhora dolu. Mala som z toho chvenie v zadku.(:D) Hodila som sa na neho a silno ho objala. Už som ho púšťala, keď on ma stále držal. Pomaly sa približoval, až napokon sa naše pery dotkli. Ja som sa odsunula.
"Prepáč, ale skoro vôbec sa nepoznáme."
Sama som sa čudovala čo som povedala ale bolo to tak správne.
"Oh jasné, prepáč mi to." ospravedlňoval sa
"Už musím ísť, ahoj." povedala som a videla som naňom sklamanie.
"Ahoj."
Celú cestu som si prechádzala celú tu situáciu dokola. Bolo mi to ľúto, ale veď sa poznáme necelé dva dni.
Prišla som pred dom a videla som že sa v obývačke svieti. S úsmevom a nádejou že sú doma obaja moji rodičia a už udobrený som vošla do domu a vyzula som sa. Mama prišla ku mne a objala ma.
"Kde je oco?" spýtala som sa. "Neviem." odpovedala so slzami v očiach.
"Idem si už ľahnúť, som dosť vyčerpaná." a mama odišla.
Bolo mi jej strašne ľúto. Na to, čo som sa chcela pozerať sa ani zďaleka nepozerám. Chcela som ich vidieť predsa šťasných a nie mamu plnú sklamania a otec sa vráti bohvie kedy. Vyšla som hore schodami, vošla do izby a hodila som sa do postele. Chvíľu som tam ležala a potom som sa rozhodla prezliecť sa do pyžama. Išla som si umyť zuby. Keď som si už išla ľahnúť, prišla mi SMS. Bola od Matthewa.
-Prepáč mi to, veľmi ma to mrzí.-
Nechala som to tak, zablokovala som si mobil a zaborila som hlavu do vaknúša, až som zaspala.
