Stále pohľad Matthew:
Tento deň išiel tak pomaly, až som myslel že zomriem od nudy. Škola ma nikdy veľmi nebavila. Po šiestej hodine sme konečne mohli odísť preč. Bolo mi čudné že som celý deň nevidel Meggie. Chcel som ju vidieť, a tak som sa rozhodol, že jej pôjdem cestou zazvoniť. Už som bol blízko, keď som z jej domu videl vychádzať Rachel. Vyzerala veľmi smutne. Akurát sme sa stretli na schodoch k dverám Meggienho domu.
"Ahoj." povedal som a usmial sa naňu, aby sa aj ona trochu usmiala.
"Ahoj." povedala a ani na mňa nepozrela.
"Je doma Meggie?" opýtal som sa. Ona zastala a vyšla jej slza.
"Nie." odpovedala a ja som sa naňu začudovane pozrel.
"Stalo sa niečo?"
"Je v nemocnici."keď to dopovedala, mal som veľmi, veľmi nepríjemný pocit.
"Č-čože?" povedal som, keď na mňa pozrela so slzami v očiach.
Ja som tam len tak stál a hľadel pred seba a ani som si nevšimol že Rachel odišla. Chvíľu som to len predychával až kým som sa nespamätal. Chcel som vedieť viac, čo sa stalo, ale Rachel už bola preč. Rozhodol som sa ísť sa opýtať Meggiinej mamky, čo sa vlastne stalo. Vyšiel som po shcodoch až k dverám domu. Stlačil som čudlík od zvončeka a počul ako milo to hraje. Chvíľu som tam čakal až jej mamka otvorila dvere.
"Dobrý deň. Som Meggie kamarát a teraz som strertol Rachel, keď mi povedala že je v nemocnici."opatrne som sa spýtal.
Počas toho ako som rozprával zhlboka si vzdychla.
"Meggie je v kóme v nemocnici, ak chceš môžeš ísť zaňou." povedala to veľmi nervózne, ale chápal som ju.
"Ďakujem pekne, dovidenia." povedal som a zavrela dvere.
Ešte chvíľu som tam stál, kým som sa nerozhodol pohnúť sa. Otrel som si oči a zišiel zo schodov. Prešiel som chodníkom a otvoril dvere môjho domu. Vošiel som, ani som si nevyzul boty a bežal som hore schodmi rovno do mojej izby. Hodil som tašku na postel a vzal si nejaké peniaze. Ešte som si sadol na posteľ aby som to mohol trochu predýchať. Prehrabol som si vlasy a vstal. Vyšiel som z izby, zabuchol dvere a vzal kľúče od maminho BMW. Sadol som si, naštartoval a zapol som rádio na ukľudnenie, no hneď som ho aj vypol. Tie sračky som momentálne nemohol počúvať. Rozhodol som sa ísť najprv do kvetinárstva kúpiť jej ružu. Auto som zastavil pred kvetinárstvom a bežal kúpiť ten kvet. Už som bol konečne na ceste do nemocnice.
Vošiel som, vyšiel som na šieste poschodie a našiel izbu číslo 805. Našťastie som ešte stihol návštevné hodiny, takže ma k nej pustili. Chytil som kľúčku a pomaly ju stlačil. Pohol som dverami, vošiel som cez prah a uvidel tam Rachel pripojenú na rôzne prístroje. Ležala tam tak nevinne, až sa mi začali tvoriť slzy. Veľmi som sa čudoval že poslednú dobu som dosť citlivý. Pretrel som si oči a znovu naňu pozrel. Kvet som položil na stolík, ktorý tam bol. Sadol som si na drevenú stoličku a potichu som ju pozoroval.
