Pohlad Matthew:
Bolo ráno a ako vždy som išiel do školy. Stále som myslel na Meggie a bolo mi jej ľúto. Doteraz neviem čo sa vlastne stalo a zrejme s to tak skoro nedozviem. Celý deň som len spal na lavici, lebo v noci som nevedel spať. Kvôli nej. Cestou domov som stretol Rachel, ale nič nové nevedela.
Prišiel som ku dverám domu, odomkol som a vstúpil. Doma nikto nebol. Vyzul som sa a zbehol som do izby. Iba som hodil tašku na posteľ a išiel som sa osprchovať. Vyšiel som, obliekol sa do čistého oblečenia. Rozhodol som sa, že
pôjdem navštíviť Meggie do nemocnice. Vzal som mamine BMW a šiel kúpiť kvet. Pre Meggie, samozrejme.
Vstúpil som do nemocnice a vyhľadal jej izbu. Vošiel som dnu. Ako predtým, sadol som si na drevenú stoličku, vedľa jej postele. Chvíľu som tam ticho sedel a pozeral na ňu. Po chvíľke som prehovoril.
"Meggie, milujem ťa. Nikdy som nepoznal take dievča, ako si ty. Veľmi mi chýbaš."
Keď som dopovedal, stiekla mi slza po líci. Ani si neviem predstaviť, čo všetko by som dal za to, aby bolo všetko fajn.
Pohľad Rachel:
Bola som na ceste k Meggie. Nemám vodičak, takže idem autobusom. Vystúpila som. Našťastie tá zastávka od nemocnice nieje až tak ďaleko. Už som bola pri jej izbe, keď som začula že tam niekto je. Myslela som že tam je jej mama, ale keď som pootvorila dvere, uvidela som Matthewa. Počula som všetko, aj videla. Prišlo mi ho veľmi ľúto. Zrejme si nevšimol, že som tam. Keď dopovedal, potichu som zavrela dvere a sadla si na lavičku. Zelenú, nemocničnú lavičku.
Pohľad Matthew:
Po chvíľke som vstal, lebo som sa naňu už nemohol pozerať. Otvoril som dvere a zbadal som Rachel. Dúfal som že nič nepočula.
"Ahoj." usmial som sa.
"Ahoj, Matthew."
"Čakáš už dlho?" opýtal som sa.
"Nie, asi päť minút." povedala.
"Počula si niečo?" pochybne som sa spýtal a ona mlčky prikývla. Ja som sa od hanby skoro prepadol pod zem.
"V pohode, ako keby som nič nepočula." usmiala sa a pohladila ma na ramene.
"Vďaka." zasmial som sa, ale bolo to trochu falošné.
Odišiel som z tamaď celý červený. Prečo sa to muselo stať práve mne?
Naštartoval som auto a rýchlo som išiel domov. Prišiel som domov, stále doma nikto nieje. Mama asi zas niekam odišla z roboty a mne nič nepovedala. Otca som už od piatich rokov nevidel. Keď som mal štyri roky, on sa veľmi ožral a sadol si za volant. Prešiel jedno nevinné dievča na prechode. Zavreli ho na 10 rokov. Od kedy ho pustili, som ho nevidel. Presnejšie, ani sa neozval. Som naňho veľmi nahnevaný, keďže sa mama kvôli nemu veľmi trápila. Pracuje veľmi tvrdo, ale zarába veľmi dobre. Meggie som o ňom ešte nevravel. Nechcem ju tým zaťažovať.
Umyl som sa a ľahol som si do svojej mäkkej postele. Nevedel som zaspať, tak som si ešte pustil hudbu do sluchátok. Nechcel som predsa budiť mamu. Pustil som si, ako vždy Beatles. Ani som sa nenazdal a hneď som zaspal.
_____________
"Vstávaaj!!"
"Preboha! Čo sa stalo?" opýtal som sa.
Netušil som koho je to hlas, ale mama to nebola. pomaly som rozlepoval oči keď som zbadal Rachel ako po mne skáče, no neodpovedala mi.
"Kto ťa sem pustil? Čo ti šibe?" Strašne som sa z nej smial.
Ďakujeme za 280 prečítaní, ste super! Veľmi by nás ale potešil koment, vote.:) T&L
