Z minulej časti
______________
"Preboha! Čo sa stalo?" opýtal som sa.
Netušil som koho je to hlas, ale mama to nebola. pomaly som rozlepoval oči keď som zbadal Rachel ako po mne skáče, no neodpovedala mi.
"Kto ťa sem pustil? Čo ti šibe?" Strašne som sa z nej smial.
______________
Rachel zomňa strhla perinu a vytiahla ma z postele. Hodila ma ku skrini.
"Obleč sa!" kričala, ale nebol to krik z hnevu ale skôr z radosti.
Tušil som že to bude niečo o Meggie, ale keď som sa jej pýtal o čo ide, neodpovedala mi, lebo bola celá pojašená. Otvoril som skriňu a ona vyšla von, aby som sa mohol obliecť. Rýchlo som na seba obliekol čo mi prvé prišlo pod ruku. Vlasy som mal na každú svetovú stranu, tak som si ich aspoň prehrabol. Vošiel som do kúpeľne a rýchlosťou svetla si umyl zuby. Vybehol som ako zbesnený pes a bežal dolu schodmi až ku vchodovým dverám, kde som si obul svoje Jordany. Rachel s Meggienou mamkou ma čakali pred domom. Vyšiel som a zbadal že Meggie mamka plače ale usmieva sa. Vtedy mi to došlo. Meggie sa prebrala. Išiel som smerom k nim a keď ma zbadali nastúpili do auta. Meggie mamka šoférovala, vedľa nej si sadla Rachel a mne ostalo miesto vzadu.
"Tak už mi povete, čo sa stalo trochu presnejšie?" spýtal som sa pobavene.
"Meggie sa prebrala." povedala Meggie mamka.
"No to mi došlo, ale kedy?" opýtal som sa
"Asi pred dvaciatimi minútami. Volali mi z nemocnice a hneď som volala Rachel." usmiala sa do zrkadla a ja som si to všimol.
Bolo to asi prvý krát čo som videl jej mamku usmievať sa. Až kým sme prišli k nemocnici bolo v aute ticho. Cesta netrvala dlho. Vystúpili sme z auta a skoro sme behali. Ja som bol milo pobavený, Rachel a Meggie mamka boli strašne vtipné. Rachel skákala od radosti, a mamka sa smiala cez slzy. Cítil som sa ako v blázinci.
Vošli sme do jej izby. Keď som ju zbadal bola nádherná, aj keď vyzerala zničeno. Musím priznať že mi vyšla slza. Oni ju tam obíjmali a ja som tam stál lebo som už nemal miesto. Po chvíli si ma všimla a ja som sa naňu usmial.
"Necháte nás prosím nachvíľu?" Meggie sa opýtala a naznačila Rachel a jej mamke nech odídu.
"Samozrejme." povedala jej mamka a stihla ju ešte pohladiť kým odišli. Hneď akonáhle zavreli dvere som ju objal.
"Som rád že si späť." odtiahol som sa a usmial sa naňu.
"Matthew..ja som to počula. Počula som všetko." povedala a doširoka sa usmiala. Nevedel som čo mám povedať ale ona si ma pritiahla až sme od seba boli asi dva centimetre. Ja som sa usmial až sa naše pery dotkli. Chytil som ju za boky a ona si obtočila okolo mňa ruky. Cítil som sa ako v siedmom nebi. Odtiahla si ma od seba a povedala.
"Milujem ťa Matt.."
Prerušil som ju bozkom. Pomaly som sa dostal do jej úst. Bol to tak krásny okamžik, až som chcel aby to nikdy neskončilo. Zrazu som počul niekoho vtrhnúť do izby.
"P-prepáčte." povedala Rachel a hneď aj zmizla.
Obaja sme sa zasmiali a naposledy som jej dal pusu. Sadol som si vedľa nej a pozeral na ňu.
"Chýbala si mi." povedal som a pohladil ju po tvári. V tom vošla doktorka spolu s jej mamkou a Rachel Rýchlo som sa postavil a doktorka ju chvíľu pozerala, kontrolovala či je všetko v poriadku. Keď si doktorka prezerala jej hrdlo som sa zasmial. Predstavil si že tam hľadá môj jazyk. Hej, šibe mi, som do nej až po uši.
Ďakujeme za čítania, votes.:)) T&L
