Po tom čo mi Mat dal pusu na líco, som očerveňela. Prišla som domov, zhodila topánky, obliekla som si tepláky a išla som niečo spraviť do školy,no dlho mi to nevydržalo. Asi po 20 minútach som si ľahla a zaspala.
Ráno ma nezobudil budík, ale krik zdola. Mama s ocom sa hádali. Nikdy sa nehádali až do teraz. Teda aspoň o tom neviem. Obliekla som sa do čiernych kraťasov a bieleho trička. Snažila som sa na to nemyslieť, ale keď som otvorila dvere mojej izby, začula som že otec bol opitý a mama naňho vrieskala. Rýchlo som bežala do kúpeľne, lebo som to nechcela počuť. Keď som si umývala zuby, počula som ako zabuchli dvere. Otec odišiel a mama utiekla do izby a zamkla sa. Mne začali stekať slzy. Prečesala som si vlasy a išla zaklopať mame.
"Mami? Všetko v poriadku?" otvorila dvere, utierala si slzy, usmiala sa a povedala.
"Na stole máš desiatu." pobozkala ma na čelo a znovu zatvorila dvere.
Srdce mi bilo veľmi rýchlo. Šla som do izby a vzala si tašku. Na jedlo som vôbec nemala chuť, tak som len hodila desiatu do tašky a odišla.
Rachel ma mala čakať, ale ešte tu nebola. Nechala som to tak a odišla. Vôbec nemám chuť sa niekým rozprávať. Prišla som ku škole a ako vždy stála tam Miranda. Úplne som ignorovala jej slová a šla som rovno do triedy. Bola som nervózna a pritom hrozne smutná. Asi 5 minút na to prišla Rachel a hneď sa ma pýtala.
"Prečo si ma nečakala? Mohla si mi dať aspoň vedieť."
"Daj mi pokoj!" Hneď som na ňu vybehla.
Ona na mňa nechápavo pozrela a odsadla si. Prvú hodinu sme mali zase matematiku. Najkrajší začiatok dňa, vážne.
Školu som nejak prežila. Znovu som išla na obed sama. Celý deň som Mata nevidela. Veľmi som ho neriešila a stále som myslela na to ráno. Keď som vychádzala zo školy Matthew tam na mňa čakal. Sladko sa na mňa usmial.
"Ahoj, môžem ísť s tebou?" Pýtal sa.
"Samozrejme" opovedala som s falošným úsmevom. Skoro celú cestu bolo trápne ticho. Došli sme k našim domom.
"Nešla by si večer somnou von?" usmial sa.
"Rád by som si to zopakoval." Ja som nevedela odolať jeho dokonalosti a odpopovedala.
"Jasné, tak o siedmej?"
"Okej, ahoj." Objal ma a odišiel.
Prišla som domov, vyzula topánky.
"Haló?" zakričala som a nikto nič.
Super, som sama doma. Išla som do izby, prezliekla som sa do domáceho a zapla notebook. Na facebooku som si pozrela čo nové a pustila som si -Let it be- od Beatles. Vypla som ho a zaspala. Snívalo sa mi že sa moji rodičia rozvádzajú. Bolo to strašné. Mala som sa rozhodnúť ku komu mám ísť bývať. V tom mi zazvonil mobil. Spamätala som sa a zdvihla som ho. Bol to Matthew.
"Ahoj, o pol hodinku som pred domom."
Rýchlo som vstala, obliekla som sa, prečesala som si vlasy. Zišla som dole. Doma ešte stále nikto nebol. Obula som si boty a vyšla. Akurát keď som vychádzala, vyšiel aj on. Mal obuté tmavo-modré janoski a oblečené tmavo modré triko, rifle a na hlave new era kepu.
