Obula som si boty a navliekla na seba ešte mikinu. Vyšla som z domu a Rachel ma už čakala.
"Čauko." pozdravila som ju s úsmevom.
"Ahoj." povedala a milo ma objala.
Rozhodli sme sa že pôjdeme do Starbucks na kávu. Po ceste som jej povedala že otec sa ešte nevrátil.
"Uvidíš, všetko bude fajn." povedala s úsmevom a chytila ma za rameno.
Úsmev som jej opätovala, samozrejme. Došli sme tam, dali sme si nejakú kávu a sadli sme si k oknu. Rachel sa ma hneď začala pýtať, čo sa stalo vonku s Matthewom. Ja som jej všetko povedala. Ako ma chytil za ruku, ako ma pobozkal a ako som mu vysveltila že sa skoro vôbec nepoznáme, že to proste nepôjde.
"A čo nové s Danom?" spýtala som sa a ona smutne pozrela do kávy.
"Čo sa stalo?!" spýtala som sa.
"Na ceste k tebe som ho videla s jedným dievčaťom ako sa bozkávali." ťažko zo seba vypľula a stiekla jej slza.
"To si snáď robíš srandu! A s kým?"
"Neviem, ešte som ju tu nevidela." stále sa pozerala do kávy a snažila sa zakryť slzy.
Bolo mi jej strašne ľúto. Boli spolu dva roky a on ju takto zranil.
"A rozprávala si sa s ním už o tom?" spýtala som sa.
"Nie. Otočila som sa a išla za tebou."
Pohladila som ju a upokojovala. Vyšli sme a vybrali sme sa do parku. Cestou sme zašli do obchodu kúpiť si niečo slané. Kúpili sme si paprikové chipsy. Tie sú podľa mňa najlepšie. Sáčok sme otvorili po ceste do parku. Jedli sme z neho akoby sme boli dementné. Smiali sme sa zo seba, lebo to bolo fakt vtipné.
Došli sme do parku, prázdny sáčok odhodili a chvíľu sme sa prechadzali. Sadli sme si na našu obľúbenú lavičku.
Chvíľku nato sme obe zazreli Dana ako sa prechádza s tou holkou. Ruky mal obmotané okolo jej pasu. Ja som spozornela a Rachel rýchlo vstala a kráčala asi tým najrýchlejším tempom ako sa dalo. Dan si ju všimol, pustil to dievča a behal k nej. Nevedela som čo mám robiť, tak som tam len tak nevinne stála a pozerala čo sa bude diať.
"Rachel! Ja ti to vysvetlím." Dan zakričal.
"Daj mi pokoj!" Rachel so slzamy v očiach naňho vrieskala.
"Vypadni, nechcem ťa ani vidieť!" kričala a slzy sa jej liali ako Viktoriine vodopády.
Išla som za Danom a povedala som:
"Nechaj ju, prosím ťa."
On zastal a ja som išla za Rachel. Strašne plakala, ja som ju silno objala a utišovala ju. Až mne bolo do plaču, keď som videla ako veľmi ju to bolí. Za ruku som ju držala celú cestu. Prišli sme k nej. Posadila sa na posteľ a ja som si sadla na stoličku.
"Si v pohode?"
"Hej." usmiala sa cez slzy.
"Ďakujem Meggie."
"Ani neďakuj."
Rozlúčili sme sa a naposledy som ju objala.
Išla som pomaly domov. Kopala som si kamienok a zrazu som niečo začula.
"Meggie!"ten hlas som už počula až som zazrela Mattewa.
Bol na mol opitý. Sedel na schodoch jedného z bytoviek. Zdvihla som obočie a povzdychla si.
"Mat, čo si to zase porobil."
Chcela som ho zdvihnúť ale on ma stiahol k sebe. Sadla som si teda k nemu.
"Meggie, ja ťa chcem!" s odporným smradom z úst od alkoholu a cigariet sa na mňa lepil.
