Ráno som sa zobudila o hodinu skôr ako som mala. Bolo mi to veľmi čudné, pretože som väčšinou vstala neskôr. Snažila som sa ešte zaspať, ale márne. Znova som myslela na to čo sa včera stalo. Bolo mi strašne ľuto Matthewa, ale mám pocit že využil to, že som bola emocionálne slabá.
Asi pol hodinu som nad ním rozmýšľala ale rozhodla som sa už vstať. Vstala som z postele, zhlboka som sa nadýchla a šla som vyhrabať niečo zo skrine. Ako vždy som vytiahla jedno z mojích voľnejších tričiek a rifle. Vonku nevyzeralo veľmi teplo, tak som cez seba hodila ešte jednu mikinu.
Išla som do kúpeľne. Umyla som si zuby a spravila drdol.
Zišla som dole schodmi a namierila to do kuchyne.
"Ahoj mami"
"Dobré ráno."
Išla som si niečo spraviť do chladničky a opýtala som sa.
"Kde je oco?"
"Neviem" odpovedala a smutne sa pozrela na zem.
"Mami, čo sa deje?"
"Nič len sme sa s ockom trošku pohádali." pozrela namňa a usmiala sa, i keď som v jej očiach videla smútok.
"Mami, už nie som malé dieťa. Prosím vysvetli mi to." snažila som sa ju prehovoriť.
" Ja viem, ale.." nestihla dopovedať lebo som jej skočila do reči.
"Mami, prosím ťa."mama sa otočila a odišla.
Pozerala som ako odchádza do izby. Ona si zomňa robí srandu? Prečo mi to nechce povedať?! Okej, snažila som sa to prehltnúť a aspoň niečo som zjedla.
Obula som si moje čierne vans, vzala batoh na plecia a odišla som. Nevedela som či mám čakať Rachel, ale asi po mňa po včerajšku nepríde. Pozrela som sa na Matthewov dom vydýchla som a išla do školy.
Prišla som ku skrinke, hodila do nej mikinu a zamkla som ju. Šla som do triedy. Sadla som si na miesto, kde som vždy sedela s Rachel. Chvíľu na to došla aj Rachel. Dúfala som že príde ku mne, ale sadla si k Tomasovi. Bol to taký narcis, ale bol celkom v pohode. Chcela som jej to ísť vysvetliť, ale nenašla som odvahu.
Bolo po škole, ako vždy som išla na obed. Nikde som zatial nevidela Mata. Myslela som že bude pred škoulou ale nebol ani tam. Bolo mi to divné. Namiesto neho som tam videla Rachel. Bola tam sama. Asi na niekoho čakala. Vybrala som sa ku nej.
"Ahoj Rachel, dovol mi to vysvetliť."
"Ahoj, no spusť. O chvíľu dojde Dan, tak prosím nezdržuj to veľmi." povedala s takým odporom.
"Včera ráno som počula ako sa moji rodičia hádajú. Otec odišiel a doteraz sa nevrátil." dopovedala som a už vychádzal Dan.
"Prepáč mi to." vyšlo zomňa a stiekla mi slza po líci. Rachel ma objala a dodala.
"Počuj, večer mám čas ak chceš, pojdeme vonku." prikývla som ,samozrejme.
"Tak o siedmej" usmiala sa a odišla. Bola som rada, že to pochopila. Je to moja najlepšia kamarátka už od malička.
Šla som pomaly domov. Prišla som pred náš dom a znovu som sa pozrela na ten Matthewov. Rozhodla som sa, že pojdem zazvoniť a vyriešim s ním ten včerajšok. Prišla som pred dvere a zazvonila. Nikto zrejme nebol doma. Po chvíľke som to vzdala a šla som domov.
Vyzula som si boty. Doma nikto nebol. Šla som hore, hodila do izby tašku a šla som do sprchy. Ešte v sprche som rozmýšľala kde by tak Mat mohol byť.
Vyšla som, osušila som sa a šla som do izby. Dala som na seba domáce oblečenie a zapla notebook. Pozrela som či náhodou Matthew nieje online. Nebol, tak som sa mu rozhodla zavolať. Chcela som sa s ním porozprávať ešte pred tým ako pôjdem s Rachel von. Snažila som sa mu dovolať, ale mal zrejme vypnutý mobil. Pretrela som si oči a pustila som si hudbu. Hudba ma neskutočne ukľudňovala. Počula som z dola že niekto zabuchol dvere. Niekto zrejme prišiel. Dúfala som že je to oco.
Zdvihla som sa z postele a šla dolu. Zbadala som iba mamu.
"Čau mami""Ahoj, čo bolo v škole?"spýtala sa každodennú otázku, ktorú som neznášala."Nič." odpovedala som. Bolo už šesť hodín, tak som išla hore a znova niečo vyhrabala zo skrine. Tento krát som si zobrala obtiahnuté triko s úzkimi čiernymi nohavicami. Znova som si išla umyť zuby, prečesala som si vlasy a zišla dolu.
"Mami idem von. Čau."
"Ahoj." povzdychla a povedala.
Prosím VOTE a KOMENT by nás veľmi potešil a povzbudil v písaní.:)
My to píšeme pre vás, tak aspoň kliknut na hviezdičku vás nezabije.:)
