Pohľad Meggie
Prišla som domov, pozdravila mamu a otca. Mala som ešte pár hodín tak som si ľahla na posteľ a zaspala. Vstala som akurát o 18:00 a dala som si voľnejšie triko, čiernu mikinu, rifle a išla sa trochu upraviť do kúpeľne. Ako vždy iba som si prečesala vlasy. Nemám rada všelijaké hovadiny na hlave, drdol ešte zvládnem.
" Meggie poď, zohrej si večeru."
Mama na mňa zakričala z kuchyne. Bolo 18:57 a bola som dosť hladná tak som išla za mamou.
"Mami o ôsmej idem von." Dúfala som že nebude vyzvedať ale čo iné som mohla čakať.
"S kým? Kedy sa vrátiš?"
"Mami mám 19 rokov. Idem s jedným chalanom z našej školy. Je nový, dnes bol v škole prvý krát." Odpovedala som.
Zohriala som si mäso s ryžou a rýchlo ho do seba hodila aby som stihla prísť ku škole na čas.
Obula som si svoje biele air force a išla som. Cestou som stretla Rachel s Danom. Chodia spolu už asi 2 roky.
"Čááu Meggie." pozdravili ma. "Ahojte." dosť som sa ponáhľala lebo som už mala iba pár minút tak som len odvrkla
"Musím ísť, idem von s tým novým." usmiala som sa na Rachel.
"Ale nehovor, akurát išiel okolo." Oh rýchlo už tam možno čaká.
"Tadiaľ? " Čudovala som sa. "Hej" zasmiala sa
"Okej, majte sa" Povedala som.
" Čau"
Dali si pusu. Sú spolu strašne zlatí. Už som sa blížila ku škole keď som ho zbadala. Mal obuté čierne vans, oblečené červené triko, obtiahnute rifle a čiernu mikinu. Usmial sa na mňa.
" Ahoj" Bol taký zlatý.
"Ahoj. Poznám krásne miesto, ktoré určite musíš vidieť." Ukázala som smer a dodala "Je to odtiaľ asi 5 minút." "Pecka" povedal a sladko sa usmial.
Prišli sme na miesto. Vzala som ho na krásnu lúku na ktorej bolo nádherný výhľad na Paríž, kde sme žili a tie hviezdy, ach. Sadli sme si uprostred. "Je to fakt krásne." povedal s jeho hrubým hlasom. Ukázala som prstom na oblohu.
"Aha tam je veľký voz."
"Je to fakt nádherné. Povedz mi niečo o sebe." pozrel na mňa a usmial sa.
"Mám 19, v Paríži žijem už odmalička, moja mama je učiteľka na základnej, oco je právnik." Vypadlo zomňa.
"A čo počúvaš?" Spýtal sa ma. " Beatles" Odpovedala som a on prekvapene ale radoste povedal.
"Vážne? Aj ja, podľa mňa sú najlepší."
"Ako by si mi z duše rozprával." Zasmiali sme sa obaja.
"A čo ty?" Povedala som." Povedz mi niečo o sebe aj ty." on s úsmevom odpovedal. "Mám 20, prisťahovali sme sa sem z Londýna, pretože oco si tu našiel skvelú prácu. Je ekonóm v jednej veľkej firme, mama si tu prácu zatiaľ nenašla, ale predtým učila na základnej, tak ako tá tvoja."
Tak sme sa tam dlho rozprávali, smiali a išli sme späť. Zistili sme že máme rovnakú cestu. Keď som ukázala kde bývam začal sa smiať.
"Čo sa smeješ?"
"Ja bývam hneď vedľa." odpovedal s úsmevom.
"Robíš si srandu?" povedala som s miernym smiechom. "Nie, vážne tu bývam.
"Zrazu z okna na mňa mama začala kričať.
"Meggie poď už domov je veľa hodín. Zajtra máš predsa školu."Prikývla som a Matthew sa jej pozdravil.
"Dobrý večer."
"Dobrý." mama odpovedala
Ja som sa usmiala, mama zašla.
"Tak ahoj, zajtra, sused." Povedala som.
"Ahoj" odpovedal, dal mi pusu na líco a odišiel.
Ďakujem Lucke za pomoc. :)Ďalšie časti už budeme písať spolu. LuciaCicha
