"Milujem ťa!" stale na mňa kričal a ja som tam len sedela a snažila sa nedýchat ten smrad.
"Matthew poď, zoberiem ťa domov."
"Ja ťa milujem!" kričal a rozplakal sa.
Postavila som sa a ťahala ho za ruku. On horko, ťažko vstal a ja som ho pridržovala aby nespadol. Už sme neboli ďaleko, čiže som to zvládla.
"Kde máš kľúče?" spýtala som sa, keď sme už stáli pred jeho dverami.
"Ja ne-viem" čkalo sa mu.
Povzdychla som si a strčila som mu ruku do vrecka.
"Ideš na to nejak rýchlo. Ešte sme ani nevošli." zasmial sa a chytil má za rameno, no nevládal ani stáť, takže hneď spadol. Stihla som ešte vytiahnuť kľúče, tak som otvorila.
Nikto uňho nebol. Stále sedel pri dverách, tak som ho postavila na nohy a šla som s ním do izby. Položila som ho na posteľ. On ma pridržal za ruky a ťahal ma k nemu.
"Poď sem." povedal a opito sa usmial.
"Prestaň, si nechutný. povedala som.
Hneď ako som to dopovedala má stiahol k sebe a snažil sa má pobozkať, no ja som sa bránila. Vstala som z neho a on si už rozopinal nohavice. Povzdychla som si.
"Maj sa Matthew, poriadne sa vyspi."
"Nechoď preč!" kričal ked som už bola za dverami jeho izby.
Vyšla som a išla som rýchlo domov.
Vybrala som si kľúče, otvorila dvere. Vyzúvala som sa, Ked som v tom zazrela ocove topánky a vedľa nich kufor. Srdce mi bilo až som myslela že mi z úst vyletí. Rýchlo som išla do obývačky a tam som zbadala mamu na gauči a oco sedel v kresle. Oco sa namňa pozrel s nenávisťou. Ja som sa rozplakala.
"Nebuď ako malé decko!" otec povedal.
Vobec som ho nespoznávala.
"Oci čo sa deje?"
"Daj mi pokoj."
Ja som tam neveriacky stála. Mama sa smutné pozerala dolu. V tom oco vstal.
"Mám všetko zabalené?" spýtal sa a mama prikývla.
"Oci prosím neodchadzaj!" chcela som ho objať keď v tom má odstrčil. Strčil do mňa možno len trošku, ale on je vyšportovaný a ja som ako špilka, čiže som letela až som spadla a búchla si hľavú o radiátor. Strašne to zabolelo. Počula som už len nejaké výkriky až som nič nevidela a nepočula.
