Nie som básnik žiaden,
črevo umelca mi chýba.
Možno slová tieto kradnem,
a bojím sa, že v živote neraz zlyhám.
Úsmev môj, však, úprimný je,
aj keď ho nie každý vidí.
Srdce moje jedine túžbou bije
a v magické zázraky verí.
Oči moje doďaleka hľadia
na púšť bez oázy jedinej.
No a predsa v jedno veria,
že raz ujdú tej priepasti hlbokej.
Z úst ani hláska nejde von,
jazyk bojí sa povedať,
že je načase spraviť vpred krok
a za snami svojimi sa ponáhľať.
K odvážnym ja nepatrím
a strach je kamarátom mojim.
Ticho mi spolu sme
nebojácne sa poddávam tejto hre.
Chýba mi črevo umelca,
ja viem, že padnem neraz,
no srdce moje objíma výhra,
ktorá mi spať nedá.
K umelcom a vzdelancom
ja nepatrím.
Kradnem slová tieto
s úsmevom na perách žiariacim.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
